BRATISLAVA. Od nedele nebude na prácu v Nemecku či Rakúsku potrebné pracovné povolenie. Krajiny obmedzovali ľudí z nových členských štátov sedem rokov, teda najdlhšie, ako sa dalo.
Neočakáva sa však, že by otvorenie trhu ovplyvnilo zamestnanosť. Rakúšania počítajú so 16-tisíc zamestnancami. Najviac by na tom mali získať Maďari, odkiaľ očakávajú najviac ľudí.
Johannes Kopf, šéf rakúskeho ústredia práce, včera povedal, že maďarskou výhodou je podobná mentalita aj blízkosť. Rakúske personálne agentúry sa zhodujú, že maďarskí zamestnanci sú najobľúbenejší.
Ďalšie obmedzenie?
Keďže Rakúsko a Nemecko nemôžu ďalej regulovať príchod ľudí z iných štátov, môžu odradiť slovenské firmy určením najnižšieho mzdového ohodnotenia.
Rakúsko nemá minimálnu mzdu a ich nový zákon určuje, že všetky firmy musia vyplácať zamestnancom minimálne ohodnotenie, ktoré si dohodli odbory so zamestnávateľmi. Pre slovenské firmy, ktoré podnikajú v Rakúsku, to môže zvýšiť náklady na prácu. Slovenskí zamestnanci tak stratia trhovú výhodu, keď rovnakú prácu ponúkali za nižšiu mzdu.
Nie všetkým krajinám sa to pozdáva. „Preverujeme rakúsky zákon, či je v zhode s európskou legislatívou. Viac nemôžem povedať,“ povedal minister práce Jozef Mihál (SaS).
Ani Česku sa prijatie zákona nepozdáva. Vníma ho ako otáznik, ktorý sa musí vydiskutovať, aby sa nenarušili vzťahy medzi krajinami, tvrdí riaditeľ českého ústredia práce Štefan Ducháň. Opatrenie však chápe.
Naopak, Maďarsko opatrenie víta. „Všetci budú dostávať rovnakú hodinovú mzdu,“ povedal Róbert Komáromi, šéf maďarského ústredia práce. Slovinci vidia v zákone cestu, ako vo firmách doma zvýšiť mzdy.
„Ak si budú chcieť udržať dobrého človeka, budú ho musieť ohodnotiť,“ povedala riaditeľka ústredia práce v Slovinsku Lučka Žižek.
Rakúšania sa bránia
„Nebolo by dobré, ak by ľudia v Rakúsku pracovali za nízke mzdy. Došlo by k rozvratu,“ obhajoval včera zákon Kopf.
Ide podľa neho len o to, aby sa zaručilo rovnaké ohodnotenie pre zamestnancov bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Zákon prijali pár mesiacov pred otvorením trhu.
Rakúsko a Nemecko sa vytrestali samy
Obe krajiny prišli o najlepších odborníkov, vraví riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce MARTIN KAHANEC.
Ako spätne hodnotíte rozhodnutie Rakúska a Nemecka uzatvoriť na sedem rokov pracovný trh?
„Z ich pohľadu veľmi negatívne. Uzavretím trhu práce odradili najkvalifikovanejších pracovníkov z nových členských krajín, ktorí radšej išli do Írska a Veľkej Británie. Aj napriek sedemročnému prechodnému obdobiu v Rakúsku aj Nemecku stúpol počet imigrantov z nových členských krajín, ale boli v priemere menej kvalifikovaní a starší.“
Obe krajiny otvárajú trh práce, ale prijímajú antidumpingové zákony. Nie je to nový druh obmedzenia?
„Určite, ale znova na ich úkor. Dá sa však pochopiť ich snaha o udržanie sociálnych štandardov a systému, na ktorý sú zvyknuté.“
Ovplyvní otvorenie pracovného trhu situáciu u nás, hlavne nezamestnanosť či výšku platov?
„V princípe sa dá očakávať veľmi mierne, takmer zanedbateľné zvýšenie platov a malé zníženie nezamestnanosti. Avšak odlev pracovnej sily znižuje HDP a je rizikom pre verejné financie, najmä na pozadí veľmi negatívneho demografického vývoja, starnúcej populácie a nízkej pôrodnosti. Preto by Slovensko malo veľmi aktívne manažovať návrat našich migrantov, ale aj imigráciu na Slovensko z tretích krajín.“
Ktorá z krajín očakáva najväčší odlev pracovníkov?
„Najmä tie silne zasiahnuté krízou, Lotyšsko a Litva a tiež Maďarsko. Poľsko zvládlo krízu dobre, odlev zo Slovenska sa stabilizuje.“
