BRATISLAVA. Ak firma chce, aby sa jej zamestnanci cítili dobre, ponúka im rôzne výhody. Poukážky do kina, permanentku do fitnescentra, súkromné hovory na služobnom mobile či nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.
Líšia sa podľa toho, akú prácu zamestnanec vykonáva. Pre manažérov je štandardom mobilný telefón, väčšina programátorov má flexibilný pracovný čas či služobný notebook, ktorý si môžu vziať domov, pri robotníckych pozíciách je to preplatenie dopravy do práce.
„Najčastejším benefitom je vzdelávanie zamestnancov,“ hovorí Miroslav Dravecký, projektový manažér prieskumu Platy.sk.
O výhodách rozhoduje firma Napríklad mobilný telefón na súkromné účely využíva 21 percent zamestnancov, notebook si môže požičať domov 14 percent zamestnancov a služobným autom sa vozí domov deväť percent ľudí, ktorí sú zväčša vo vedení firmy. „Platí totiž, že čím viac zamestnanec zarába, tým má aj viac a drahších benefitov,“ hovorí Dravecký.
Najčastejšie poskytované benefity vzdelávanie zamestnancov, flexibilný pracovný čas, nápoje v práci zadarmo, mobil na súkromné účely, príspevok na dôchodkové sporenie, príspevok na stravu nad rámec zákona, notebook aj na súkromné účely, dovolenka navyše, služobné auto na súkromné účely Zdroj: Platy.sk
„Akékoľvek benefity poskytnuté zamestnancom ako napríklad služobný mobilný telefón alebo automobil aj na súkromné účely, sa považujú za nepeňažné príjmy zamestnanca,“ hovorí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.
Zamestnávatelia riešia pravidlá poskytovania týchto benefitov v interných smerniciach a je v kompetencii zamestnávateľa rozhodnúť, či majú zamestnanci možnosť v plnej miere využívať notebooky, mobilné telefóny, alebo automobily, alebo stanoví obmedzenia v podobe nejakých limitov.
„V prípade používania notebookov väčšinou neexistujú obmedzenia používania, v prípade automobilov na súkromné účely väčšinou zamestnávatelia limitujú používanie kilometrami navyše a v prípade mobilných telefónov pevnou sumou oproti stanovenému paušálu,“ vysvetľuje Lukačovičová.
Ako je to vo firmách Napríklad zamestnanci Slovenskej pošty môžu zo služobného mobilu telefonovať aj súkromne. Je však stanovený limit – tri až desať eur podľa pracovného zaradenia zamestnanca.
Na druhej strane zamestnanci Slovenského plynárenského priemyslu môžu firemný mobil použiť iba na pracovné účely, čo zamestnávateľ aj kontroluje. Takisto z neho nesmú kupovať cestovné lístky na MHD či volať na audiotextové čísla.
„Principiálne sú technické prostriedky, ktoré majú zamestnanci k dispozícii, určené výlučne na výkon práce a nie je povolené ich využitie na súkromné účely,“ potvrdil aj Miloš Blanárik z Prvej stavebnej sporiteľne.
Odvody po novom Čo sa týka zdaňovania a odvodov, od januára sa do vymeriavacieho základu na zdravotné a sociálne odvody zahrnujú všetky príjmy zdaňované ako príjem zo závislej činnosti.
„Teda aj napríklad odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa, časť zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnancovi a podobne,“ vysvetlila Lukačovičová.
Po strhnutí daní a odvodov tak zamestnancom, ktorí využívajú výhody od zamestnávateľa, ostane menej peňazí.
Šesť otázok o výhodách
Ak máte pridelené služobné auto, neznamená to, že ho môžete automaticky využívať na súkromné účely. To isté platí pre laptop či služobný mobil.
1. Ponúkli mi v práci lepšie miesto. Plat mi síce zvýšia len symbolicky, dostanem však služobné auto. Ako je to s benzínom? Platí všetko firma?
Pohonné látky a spôsob ich úhrady závisia od dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V praxi sa najčastejšie vyskytuje model, kde benzín za všetky cesty hradí zamestnávateľ. Ak si však benzín za súkromné cesty zamestnanec hradí na základe dohody sám, musí spravidla viesť presnú evidenciu súkromných a služobných jázd. Túto sumu uhradí buď do pokladnice zamestnávateľa, alebo mu bude po dohode so zamestnávateľom zrazená zo mzdy.
2. Čo ak autom havarujem? Platí opravu firma alebo ja, ak išlo v tom čase o súkromnú jazdu? Strhne mi z platu spoluúčasť alebo nejakú pokutu?
V prípade, že dopravná nehoda bola spôsobená zamestnancom a služobné auto je havarijne poistené, opravu uhradí z havarijného poistenia poisťovňa. Spoluúčasť musí uhradiť zamestnávateľ ako poistník motorového vozidla. Následne si môže uplatniť vzniknutú škodu na vozidle u zamestnanca, zrážku zo mzdy však môže vykonať len po dohode so zamestnancom. Naopak, ak zamestnanec dostane pokutu, napríklad za rýchlu jazdu, musí ju ako vodič auta uhradiť sám.
3. Za zlý technický stav auta som dostal pokutu. Preplatí ju firma? Veď za to nemôžem.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom služobné auto v technickom stave spôsobilom na riadne užívanie na cestách a zamestnanec auto zároveň musí udržiavať v takomto spôsobilom stave. V praxi sa v zmluve, prípadne v protokole o prevzatí motorového vozidla objavuje ustanovenie o tom, že zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že auto prevzal v spôsobilom technickom stave. Napriek tomu je však predovšetkým povinnosťou zamestnanca, aby pred každou jazdou skontroloval technický stav auta a v prípade, že je nevyhovujúci, jazdu nevykonal. Ak jazdí v aute, ktoré nespĺňa technické požiadavky, prípadnú pokutu bude musieť ako ktorýkoľvek vodič zúčastňujúci sa na cestnej premávke uhradiť sám.
4. V práci máme povolené nosiť si notebooky domov. Ak mi ho ukradnú, napríklad z kufra zamknutého auta, budem musieť nahradiť škodu?
Zákonník práce v danom prípade rozlišuje medzi všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca a zodpovednosťou zamestnanca za stratu zverených predmetov (napríklad notebooku). Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu musí zamestnávateľ preukázať zamestnancovo zavinenie, pričom zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V prípade zodpovednosti za stratu zverených predmetov sa zamestnanec zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Musí však preukázať, že škodu nezavinil.
5. Ako sa počíta výška škody, ktorú si zamestnávateľ môže uplatniť? Počítač už bol podľa mňa dávno odpísaný, suma, ktorú mi zamestnávateľ strhol z platu, sa mi za taký starý črep zdá vysoká.
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Zamestnávateľ nemusí od zamestnanca požadovať náhradu škody vôbec.
6. Mám služobný mobil. Do jednej siete a na pevnú linku máme všetky hovory zdarma, ale do iných dvoch sietí platíme. Zamestnávateľ vtedy hovorí, aby sme využívali pevné linky. Ak však musím po pracovnom čase telefonovať mimo siete, ktorá je zdarma, zamestnávateľ mi to zaúčtuje. Má na to právo?
Ak išlo o pracovný hovor uskutočnený v záujme zamestnávateľa, teda na účel, na ktorý bol mobil pridelený, nie je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi cenu za takýto hovor. V prípade, ak zamestnávateľ zakázal používať služobný mobil do iných sietí mimo zmluvného operátora, nie je zamestnanec oprávnený uskutočňovať telefonické hovory do týchto sietí, ak sa v jednotlivých prípadoch nedohodnú inak (napríklad pri určitom klientovi).
Na otázky o služobnom aute odpovedala Katarína Babiaková, advokátka bnt, na zvyšné otázky advokátka Kristína Ďuračková
Zodpovednosť rieši Zákonník práce
Niekedy je zamestnanec povinný nahradiť škodu v plnej výške, niekedy do výšky štyroch platov.
BRATISLAVA. Zákonník práce rozlišuje, či zamestnanec pracuje napríklad s peniazmi firmy, má služobné auto, alebo pracuje na drahom firemnom stroji. Podľa toho hodnotí aj jeho zodpovednosť.
„Zákonník práce rozlišuje všeobecnú alebo osobitnú hmotnú zodpovednosť zamestnanca,“ hovorí Andrea Hajdúchová z ministerstva práce.
Pri všeobecnej hmotnej zodpovednosti nemusí mať zamestnanec so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. „Zákonník práce zároveň obmedzuje aj hornú hranicu, ktorú musí zamestnanec uhradiť, ak spôsobí škodu,“ hovorí Hajdúchová. Ide o štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku.
Pri osobitnej hmotnej zodpovednosti musí byť uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti. Musí byť písomná a mať všetky náležitosti. Zákonník rozlišuje zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách (napríklad predavačky pri pokladnici) a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (napríklad pracovný nástroj alebo ochranná pracovná pomôcka) – to je ďalší druh osobitnej zodpovednosti zamestnanca. Horná hranica škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá, v tomto prípade nie je stanovená.
„Pracovník je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške okrem prípadov, keď dokáže, že škodu nezavinil,“ vysvetlila Hajdúchová.
Ale pozor, napríklad motorové vozidlá či inventár sú z dohôd o hmotnej zodpovednosti vylúčené, tu sa zodpovednosť posudzuje iba podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, platí teda limit štvornásobku priemerného platu.
Neznamená to však, že kľúče od služobného auta dostanete len tak a môžete si s ním robiť, čo chcete. Napríklad používanie na súkromné účely musí byť výslovne dohodnuté so zamestnávateľom, a to buď v pracovnej zmluve, prípadne jej dodatku, alebo v samostatnej zmluve o používaní služobného vozidla.
V dohode sa presne definuje konkrétne auto. Je bežné, že podrobnosti upravuje interná smernica zamestnávateľa, ak takúto zamestnávateľ má.
Pred veľkými škodami chráni zákon, pred menšími poistka
Proti škodám, ktoré môžete spôsobiť zamestnávateľovi, existuje poistka.
BRATISLAVA. Prídete ráno do práce, spravíte si kávu, položíte ju k počítaču a začnete v pokoji čítať noviny? Ak máte tento zlozvyk a občas kávu rozlejete alebo ak často búrate služobné autá, mali by ste pouvažovať nad poistením.
Konkrétne ide o poistenie zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľovi. Neponúkajú ho však všetky poisťovne.
Ak o takejto poistke uvažujete, pretože máte od firmy auto, laptop i počítač, mali by ste vedieť, že v takomto prípade vás pred skutočne vysokými škodami chráni Zákonník práce. V prípade škody si firma od zamestnanca môže nárokovať najviac štvornásobok jeho priemernej mzdy.
Ak teda zarába tisícku mesačne, zamestnávateľ od vás môže vymáhať najviac 4000 eur. Ani to však nie je práve málo, poistka teda môže pomôcť. Navyše, ochrana Zákonníka práce sa vzťahuje len na riadnych zamestnancov, tí, ktorí prešli na živnosť, za škody zodpovedajú celým svojím majetkom.
Najviac peňazí z tohto poistenia vyplácajú poisťovne za poškodenie motorových vozidiel. „Z poistenia sú kryté napríklad škody spôsobené poškodením počítača (vyliata káva) alebo poškodenie motorového vozidla na služobnej ceste. Poistenie sa nevzťahuje na krádež alebo stratu vecí zamestnávateľa,“ hovorí Lucia Muthová z Allianz Slovenskej poisťovne. Z poistného plnenia poisťovňa odpočíta spoluúčasť – zvyčajne vo výške desať percent.
„Výška poistného je závislá od zvolenej výšky poistnej sumy a od druhu vykonávaných prác. Napríklad zamestnanec v administratíve pri poistnej sume 3320 eur zaplatí za poistenie 33,19 eura ročne,“ hovorí Silvia Vonzová z Komunálnej poisťovne.
Samozrejme, škodu poisťovňa nemusí vyplatiť, ak ide o úmyselné poškodenie, škody spôsobené v opitosti alebo vtedy, ak zamestnanec prebral za veci hmotnú zodpovednosť, či sa na vyššej zodpovednosti dohodli.
Ako sa posudzuje škoda Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Zamestnávateľ sám rozhodne o tom, či od zamestnanca bude žiadať náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá, nie je to jeho povinnosť. Výšku požadovanej náhrady škody určuje zamestnávateľ, pri všeobecnej zodpovednosti to však nesmie byť viac ako 4-násobok priemernej mzdy zamestnanca. Výšku požadovanej náhrady škody (ak je vyššia ako 33,19 eura) a obsah dohody o spôsobe jej úhrady je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ako to poisťovňa rieši Aké škody poistenie pokrýva
havária služobným autom z neopatrnosti rozliata káva na služobný počítač Na čo sa poistenie nevzťahuje
ukradnutý laptop z uzamknutého kufra auta zo stola v práci zmizol služobný mobil havária na aute, ktoré bolo použité na súkromné účely
