BRATISLAVA. Kým na rokovaní 20. apríla vláda o tomto bode programu prerušila rokovanie s tým, že o návrhu bude rokovať ešte koaličná rada, tento týždeň kabinet materiál z programu rokovania vypustil. K jeho prerokovaniu by sa vláda mala vrátiť budúci týždeň.
Ministerstvo financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy pripravilo aj viacero návrhov na zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu. Práve proti zvyšovaniu daní sa v stredu postavila koaličná SaS. Strana podľa predsedu Richarda Sulíka v budúcnosti nepodporí žiadny návrh na zvyšovanie daní.
So zvyšovaním daní má pritom problém aj OKS. "Akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní, či už spotrebných alebo miestnych, ako i nárast daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, ostatné samostatne zárobkovo činné osoby a dohodárov, považuje OKS za neprijateľné,“ uviedla strana v stanovisku k návrhu východísk rozpočtu. OKS zároveň považuje navrhované úspory verejných výdavkov za nedostatočné.
Základné výdavky na chod štátu by v budúcom roku mali podľa dokumentu rezortu financií poklesnúť o takmer 80 mil. eur a mali by dosiahnuť 9,4 mld. eur. Pod úsporu v základných výdavkoch na chod štátu sa podľa ministerstva podpíše najmä zníženie výdavkov na nákup tovarov a služieb o 5 %, zmrazenie osobných výdavkov na úrovni roku 2011, s výnimkou pedagogických zamestnancov, kde je rozpočtovaný rast o 3 % a zníženie niektorých kapitálových výdavkov, ktoré boli rozpočtované ako priority vlády pre rok 2011.
Okrem spomínaných opatrení sú vo východiskách rozpočtu zapracované aj ďalšie úsporné opatrenia, ako je napríklad zníženie správneho fondu Sociálnej poisťovne alebo úspory dosiahnuté v železničných spoločnostiach. "Za roky 2011 a 2012 teda klesnú výdavky štátneho rozpočtu na nákup tovarov a služieb v porovnaní s rokom 2010 o 15 %, pri zohľadnení inflácie by bol tento pokles približne 20 %. Takýto vývoj je možné dosiahnuť len vďaka efektívnejšiemu verejnému obstarávaniu," uvádza rezort financií.
Napriek uvedeným úsporám však podľa ministerstva financií bude musieť vláda prijať aj ďalšie ozdravné opatrenia. Na zníženie deficitu verejných financií na potrebných 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2012 je potrebných totiž ešte 204 mil. eur a ďalšie zdroje budú potrebné na financovanie priorít vlády, na ktoré zatiaľ nie sú vo východiskách vyčlenené žiadne zdroje.
Návrh východísk obsahuje aj zoznam najvýznamnejších potenciálnych opatrení. Rezort financií napríklad uvažuje o zmene valorizačného mechanizmu dôchodkov, či o znížení výdavkov na štátnu prémiu v stavebnom sporení. Rovnako zvažuje napríklad nepoisťovanie majetku štátu v komerčných poisťovniach, či zrušenie transferu zo štátneho rozpočtu pre TASR.
V oblasti zvýšenia príjmov rozpočtu ministerstvo financií navrhuje zavedenie bankovej dane pre finančné inštitúcie, ktorá by mala priniesť 40 mil. eur. Zvýšiť rozpočtové príjmy by malo aj zvýšenie sadzby spotrebnej dane z piva ako aj nárast sadzby dane na tiché víno. Ministerstvo financií počíta aj so zvýšením príjmov z odvodu z hazardných hier.
Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predstavujú základný rámec pre zostavenie samotného rozpočtu. Podľa rezortu financií preto neobsahujú všetky podrobné údaje o verejných financiách v nasledujúcich rokoch.
"Zostaveniu samotného návrhu rozpočtu budú predchádzať ešte intenzívne rokovania medzi kapitolami a ministerstvom financií počas mája, júna a júla a tiež aktualizácia prognózy vývoja slovenskej ekonomiky a daňových príjmov koncom júna a začiatkom júla," uvádza ministerstvo. Zároveň dodáva, že na rozdiel od minulého roku, keď predchádzajúca vláda Roberta Fica neschválila nijaké východiská rozpočtu a ministerstvo financií nezverejnilo ani daňovú prognózu, ide o návrat k štandardnému procesu prípravy rozpočtu.
Návrhom východísk rozpočtu verejnej správy sa v pondelok zaoberali aj lídri koaličných strán. Premiérka Iveta Radičová po rokovaní koaličnej rady vyhlásila, že štát by mal potrebné zdroje na zníženie deficitu verejných financií získať z efektívnejšieho fungovania. "Zatiaľ je zhoda, že sa budeme uberať cestou zlepšovania hospodárenia s majetkom štátu a nie cestou vyššej daňovej záťaže občanov,“ uviedla Radičová.
