BRATISLAVA. Na portugalské problémy sa napokon únia a Medzinárodný menový fond poskladajú sumou 78 miliárd eur. Peniaze dostane Lisabon v priebehu troch rokov.
Má v nich byť zahrnutých aj 12 miliárd eur na rekapitalizáciu bánk v krajine, informovali predvčerom agentúry.
Keďže Portugalsko čakajú predčasné voľby, dohodu majú ešte potvrdiť všetky hlavné politické strany v krajine.
Expremiér José Sócrates, ktorý nedávno podal demisiu, vyhlásil, že podmienky úveru sú pre krajinu dobré. Lisabonu sa pozdáva najmä nízke tempo škrtania deficitu.
Viac úverov z valu
Analytik Privatbanky Richard Tóth považuje práve podmienky pomoci za málo prísne a krajina tak nebude šetriť, ako by mala.
„Nenútia prijať Portugalcov rýchle a drastické opatrenia na nastolenie rozpočtovej rovnováhy. Z dlhodobého hľadiska preto ide o zlé riešenie, a to aj pre Portugalsko a aj pre eurozónu,“ dodal analytik.
Z eurovalu teda čoskoro odídu ďalšie peniaze. Doteraz sa dohodla pomoc pre Grécko a Írsko. Grécko však dostalo peniaze zvlášť. Z eurovalu sa dohodlo už zhruba 160 miliárd eur pri jeho úverovej kapacite zhruba 250 miliárd eur.
Únia už dávno hovorí o zvýšení jeho úverovej kapacity. Val by mal byť schopný požičať 440 miliárd eur.
Ministerstvo financií upozornilo, že nejde o žiadnu zmenu. Suma 440 miliárd eur bola totiž od začiatku plánovaná.
„Prijímané opatrenia si budú vyžadovať zmenu Rámcovej zmluvy, ktorá by sa mala prerokovávať v parlamente v septembri 2011,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
SaS: Nič dramatické
Na eurovale sa dnes štáty podieľajú garanciami za dlhopisy, ktoré euroval vydáva. Ani po novom nebudú štáty vkladať priamo hotovosť.
„Mení sa len miera záruk,“ povedal poradca ministerstva financií pre rozpočtové záležitosti únie Martin Bruncko.
Politická podpora výkonnejšieho eurovalu zatiaľ nie je istá. Šéf Mosta–Híd, Béla Bugár povedal, že zmenu nepovažuje za dobrý nápad, ale musí dôjsť ku koaličnej dohode.
„Problém je v tom, že už sme v rozbehnutom vlaku, takže budeme musieť rozmýšľať, či budeme s takýmto krokom súhlasiť alebo nie, so všetkými dôsledkami,“ povedal Bugár.
Upozornil tiež, že koaličné strany by si z tejto témy nemali robiť „vlastnú agendu“. Proti trvalému eurovalu, ktorý má vystriedať dnešný dočasný, je SaS, ale aj poslanci OKS, ktorí pôsobia v rámci Mosta.
„Toto nie je niečo extrémne dramatické,“ okomentoval plánované zmeny v eurovale predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.
Podobne ako ministerstvo financií tvrdí, že vyše 400–miliardová úverová kapacita nie je novinkou, ale rátalo sa s ňou od začiatku. Trhy však rozhodli inak. „Skutočná úverová kapacita nie je v celkovej výške 440 miliárd, ale menej,“ vysvetlil Kollár.
Nie všetky krajiny zapojené do eurovalu, ktoré za dlhopisy ručia, totiž majú najvyšší rating. Euroval s nižším ratingom by si požičiaval peniaze zrejme drahšie.
Poslanec za KDH Július Brocka povedal, že o tejto téme zatiaľ nediskutovali. Podobne je to aj v OKS.
Na Smere opäť záleží, tvrdí Ivan Štulajter.