Gabriela Zahatňanská, ktorej sporný posudok spochybnil aj generálny prokutáror, sa k nemu vyjadrovať nechce.
BRATISLAVA. Kým štátny Tipos hľadá spôsob, ako sa zbaviť nárokov cyperskej spoločnosti Lemikon cez reštrukturalizáciu alebo konkurz, aj posledné rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu vytvára pochybnosti o celom spore. Tipos zverejnil 185-stranový rozsudok na svojej internetovej stránke.
Celý spor o ochranu know-how Športky stojí na znaleckých posudkoch, ktoré v mimoriadnom dovolaní spochybnil vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Argumentoval tým, že znalci nesprávne určili rozsah know-how a nie je teda možné povedať, čo mal Tipos využívať neoprávnene.
Najvyšší súd sa s jeho námietkou nestotožnil, pričom tvrdí, že „súdy tejto otázke venovali dostatočnú pozornosť“. V dovolaní Trnka podal spolu jedenásť námietok, no keby len táto uspela, spochybnilo by to celý spor.
Posudky boli všeobecné
V spore vystupuje päť znalcov, no len jedného si objednal súd. Športka v roku 2000 podala žalobu na základe posudkov znalcov Ivana Szendeho a Margity Mrázovej, ktoré však hovorili len o hodnote know-how.
Skontrolovať ich dal Krajský súd v Bratislave znalkyni Gabriele Zahatňanskej, ktorá sa zároveň vyjadrovala aj k ďalším otázkam. Súd ju požiadal, aby vymedzila rozsah know-how Športky a porovnala ho s know-how Tiposu. To sa však nestalo, pretože Tipos jej na to v roku 2001 neposkytol doklady.
„Súd však nezisťoval, aké podklady by na zodpovedanie tejto otázky boli potrebné a neuložil Tiposu, aby ich predložil,“ píše v dovolaní Trnka. Vtedajší šéf prokurátorov tak tvrdí, že v celom spore nie je povedané, čo konkrétne mal Tipos neoprávnene používať.
Najvyšší súd sa odvoláva na posudky Szendeho a Mrázovej, ktoré overovala Zahatňanská. Advokát Juraj Bizoň, ktorý si celý rozsudok preštudoval, pripomína, že jedine Zahatňanská je trestne zodpovedná za nepravdivý znalecký posudok.
„Ostatní znalci pracovali len na základe zmlúv s jednou zo strán sporu,“ hovorí Bizoň. V celom spore tak má hodnovernosť len jediný posudok.
Trnka však práve ten spochybňuje. Zahatňanská totiž v posudku na jednej strane tvrdí, že pre chýbajúce doklady nevie porovnať know-how Tiposu a Športky, no v ďalšej časti posudku tvrdí, že „know-how používané Tiposom je v podstatnej časti totožné s know-how Športky“.
Vyjadrovať sa nechce
Aj keď sa nám podarilo spojiť so znalkyňou Zahatňanskou, nesúhlasila so zverejnením vyjadrení.
Uviedla, že so Szendem a Mrázovou sa poznala už predtým, ako hodnotila pre súd ich posudky. Odôvodnila to tým, že v oblasti priemyselného práva sa pozná s väčšinou odborníkov.
Szende už znalcom nie je, ministerstvo ho vyčiarklo zo zoznamu znalcov začiatkom vlaňajšieho leta. „Nepreukázal splnenie podmienky odborného minima,“ vysvetlil hovorca ministerstva Peter Bubla.
Ani on, ani Mrázová nemajú žiadny disciplinárny záznam. V roku 2008 preverovalo ministerstvo Mrázovej posudok na základe sťažnosti, jej pochybenia sa nepreukázali. Proti Zahatňanskej ministerstvo neeviduje sťažnosť ani disciplinárny záznam.
Nezodpovedaná otázka
Prečo súdy rozhodovali, aj keď dodnes nie je jasné, aké konkrétne know-how Tipos používal neoprávnene, je nezodpovedanou otázkou.
Senát Najvyššieho súdu, ktorému predsedal Juraj Semjan, argumentuje v rozsudku najmä Szendeho a Mrázovej posudkami.
Obaja však pre SME potvrdili, že ich posudky si Športka objednala len na vyčíslenie hodnoty know-how. Až neskôr sa dozvedeli, že boli použité na súde. Rovnako podľa vlastných slov vypovedali aj na súde.
Obaja pripomínajú, že dnes sa ťažko hodnotí know-how, ktoré mala Športka v roku 1999. Súhlasí aj Bizoň. „Nie je vylúčené, že v tom čase mohol niekto považovať za knowhow aj to, čo by pri dnešnom pohľade, bolo považované za všeobecne známe informácie.“
Zverejnením rozsudku Najvyššieho súdu Tipos umožnil všetkým záujemcom nahliadnuť do práce sudcov na Krajskom a Najvyššom súde v Bratislave. Píše Ivan Štulajter.
Finančné záujmy zatienili fakty
Ministrom radila pri delení federálneho majetku. Odborníčka na priemyselné práva a znalkyňa MARGITA MRÁZOVÁ (71).
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní spochybnil aj váš posudok, čo na to hovoríte?
„Nemám jeho vyjadrenie. Okrem posudku som v tomto prípade vôbec nepracovala.“
Na aký účel ste vypracovávali pre Športku znalecký posudok? Odhadovali ste hodnotu know-how?
„Vôbec nie. Ten posudok bol na začiatku pre úplne iné vzťahy. Tie potom prehlušili všetky ekonomické záležitosti. Prehlušili všetko.“
Vypracovávali ste to pre Športku s cieľom použitia v súdnom spore?
„Nie. V súdnom spore robili posudky iní znalci.“
O týchto posudkoch pripravujeme článok.
„Neviem, či je to dobré. Už na začiatku, pri delení československej Sazky boli pochybenia. A tie posudky to neriešili, tie boli viac-menej v akademickej rovine.“
To ste povedali aj súdu?
„Áno, na súde sa ma pýtali to isté, čo vy.“
Čo si myslíte o celom spore Tipos verzus Športka?
„Mám na to svoj názor, ale nebudem ho hovoriť, pretože nemám celú dokumentáciu. Je to veľmi nebezpečné. Býva zvykom, že za priemyselné práva sa skrývajú aj iné záujmy.“
Posudok nebol určený na súdny spor
Znalec a audítor IVAN SZENDE (62) hovorí, že posudzoval len hodnotu knowhow Športky.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní spochybnil aj váš posudok.
„Robil som posudok pre spoločnosť Športka s tým, že išla predať svoje know-how a ja som ho mal oceniť.”
Otázka teda bola položená tak, že keby chcela Športka predať know-how, akú by malo hodnotu?
„Presne tak. To bolo robené mimosúdne, nebolo to robené na súdny spor.”
Športka to teda použila v súdnom spore až neskôr?
„Oni to ani nepoužili v spore, len sa na to odvolávali. Keď som bol na súde vypovedať, povedal som im, že nemáme o čom hovoriť, pretože ten posudok nebol vypracovaný na súdny spor. Nehovoril som o tom, čo používa jedna alebo druhá lotéria, len som hodnotil cenu.”
Generálny prokurátor v dovolaní napáda najmä rozsah vymedzenia know-how, z čoho sa ďalej vyvíjala aj jeho hodnota. Trváte na tom, že rozsah bol vymedzený správne?
„Pozrite, z toho, čo som vtedy mal k dispozícii, som usudzoval, že toto by malo byť know-how. S odstupom dvanástich rokov k tomu neviem zaujať presné stanovisko.”
Rovnaká adresa spája J&T a Lemikon
Finančnú skupinu spája s cyperskou firmou aj správca firiem v Lichtenštajnsku.
BRATISLAVA. Štát vďaka exministrovi financií Jánovi Počiatkovi (Smer) vyplatil cyperskej firme Lemikon už vyše 16 miliónov eur.
Firma, ktorej základné imanie je len 2000 eur, zrejme nebola posledným príjemcom týchto peňazí. Jej jediným akcionárom je Lemikon Management Anstalt, ktorá sídli v lichtenštajnskom meste Ruggell. Na rovnakej adrese na Industriestrasse sídlia aj tri firmy, ktoré patria do skupiny J&T.
Lemikon Management Anstalt spravuje firma Gantner & Hasler Treuhandanstalt, ktorej partnerom je Markus Hasler. Ten podľa českého denníka MF Dnes spravuje majetok po celom svete tak, aby chránil súkromie jeho skutočných majiteľov.
Hasler spravuje aj firmu Raben Anstalt, ktorá vlastní vilu v Toskánsku. Kúpnu zmluvu na ňu podpisoval bankár Ondřej Popelka. Ten je členom dozornej rady českej J&T Banky.
Hasler spravuje napríklad aj firmu GIW – Global In-West Anstalt, ktorá zarába aj na parkovisku bratislavského letiska.
Riaditeľkou cyperského Lemikonu je Helena Ppasiou, pričom správcom je spoločnosť Morison Patsalides. Tá sa venuje správe a zakladaniu off-shore spoločností. Týmto firmám potom poskytuje svoje sídlo v Savvides Center v cyperskej Nikózii. Tam sídlia aj niektoré firmy s vplyvom J&T.
