BRATISLAVA. Najviac výpovedí vo firmách dostávajú zamestnanci z organizačných dôvodov. V poslednom období najmä pre krízu, ale aj preto, že je to pre firmy najjednoduchšie.
„Súd totiž v prípadnom súdnom spore nemôže skúmať výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca ani obsah rozhodnutia zamestnávateľa o vykonaní organizačných zmien, na základe ktorého sa zamestnanec stane nadbytočným,“ vysvetlila Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Stačí, aby v tomto prípade zamestnávateľ dodržal formálne a obsahové náležitosti a výpoveď bude nepriestrelná.
Chýb je stále dosť Využiť chyby zamestnávateľov pri výpovediach sa pritom dá. Podľa právnikov i narastajúceho počtu pracovno– právnych súdnych sporov ich firmy robia stále dosť. „Napríklad nedodržiavajú písomnú formu výpovede. Nestačí totiž poslať výpoveď emailom alebo ju len zamestnancovi ústne oznámiť,“ hovorí Babiaková.
Najčastejšie dôvody Najviac výpovedí dostávajú zamestnanci z organizačných dôvodov, keď firma zefektívňuje činnosť – napríklad nákupom nových technológií či strojov, ktoré nahradia manuálnu prácu ľudí a zamestnanci sa tak stanú nadbytočnými. Relatívne časté sú aj výpovede disciplinárneho charakteru pre závažné či opakované menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny zamestnancov. Menej často ukončujú zamestnávatelia výpoveďou pracovné pomery zamestnancov pre neuspokojivé plnenie ich pracovných úloh.
Výpovediam tiež často chýba správne vymedzenie zamestnanca, jeho adresy či podpis oprávnenej osoby.
Dať výpoveď zamestnancovi nie je až také jednoduché. „Často zabudnú zamestnávatelia výpoveď vopred prerokovať s odbormi alebo so zamestnaneckou radou či s dôverníkom, pokiaľ u zamestnávateľa pôsobia,“ hovorí ďalej Babiaková.
Za chybu sa tiež považuje len jednoduché oznámenie zámeru vypovedať pracovný pomer zástupcom zamestnancov. Zákon a judikatúra totiž vyžadujú skutočné prerokovanie tohto úkonu.
Najčastejšie chýba dôvod Výpovede súdy často posudzujú ako neplatné, ak v nich je nesprávne uvedený dôvod. Nestačí totiž len uvedenie zákonného dôvodu, napríklad výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ale vo výpovedi musí byť aj dostatočne podrobný opis skutku, pre ktorý zamestnanec dostal výpoveď.
Napríklad: „Dňa 11. 7. 2010 o 12.30 hod. počas výkonu práce na linke 12 za prítomnosti osôb X a Y fyzicky napadol nadriadeného tak, že ho päsťou udrel opakovane do tváre.“
Alebo „z dôvodu nedostatku zákazkovej náplne zamestnávateľ prijal dňa 12. 2. 2010 rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým znižuje počet zamestnancov z 15 na 14, čím sa pán XY stáva nadbytočným“.
Krátke termíny Problémy zamestnávateľom robí aj dvojmesačná lehota, počas ktorej sú oprávnení dať výpoveď z dôvodov porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď sa o dôvode výpovede zamestnávateľ dozvie.
„Kým však zamestnávateľ stihne konkrétnu situáciu vyhodnotiť, prerokovať výpoveď s odbormi, prípadne so zamestnaneckou radou či s dôverníkom, písomne ju vyhotoviť a riadne zamestnancovi doručiť, často túto lehotu nestihne dodržať,“ hovorí Babiaková.
Aby bola výpoveď platná, musí byť formálne správna, nesmie na nej chýbať ani podpis oprávnenej osoby zo strany zamestnávateľa – napríklad konateľa či vedúceho personálneho oddelenia.
Ako možno v práci skončiť
Ak vás firma, v ktorej pracujete, chce prepustiť, má viacero možností.
1. V skúšobnej lehote Pracovný pomer s vami môže firma skončiť ešte v skúšobnej lehote, a to v podstate úplne bez dôvodu. Jedinou podmienkou je, že vám aspoň tri dni pred skončením skúšobnej lehoty písomne oznámi, že s vami ďalej nepočíta.
2. Obojstrannou dohodou Ak s vami firma chce rozviazať pracovný pomer, najvýhodnejšie a najľahšie pre ňu bude, ak sa s vami dohodne. Firma s vami vlastne uzatvorí dohodu, akým spôsobom ukončíte pôsobenie vo firme, k akému dátumu a za akých podmienok. Dôvod výpovede v nej uvedený byť nemusí.
Podmienky môžu byť aj výhodnejšie, ako keby dával zamestnávateľ zamestnancovi jednostrannú výpoveď (dlhšia výpovedná lehota či vyššie odstupné). Samozrejme, je na vás, či takúto dohodu uzatvoríte. Aby bola takáto výpoveď platná, zamestnávateľ potrebuje váš súhlas a podpis.
3. Jednostrannou výpoveďou Ak sa firma so zamestnancom nechce doťahovať, môže mu dať aj jednostrannú výpoveď, na ktorú jeho súhlas nepotrebuje.
Zákonník práce však určuje len niekoľko presne vymedzených dôvodov, kedy tak firma môže urobiť. Ide napríklad o nadbytočnosť, keď firma napríklad nakúpi novú technológiu a toľko zamestnancov viac nepotrebuje.
Takisto vás môže prepustiť, ak ruší prevádzku alebo ak máte zdravotné problémy a podľa posudku už nemôžete pracovať. V takýchto prípadoch má však zamestnanec nárok na odstupné. Výpoveď môžete dostať aj v prípade, že váš zamestnávateľ nie je s vaším výkonom v práci spokojný.
Tu však platí, že vás na to musel písomne upozorniť a dať vám šancu na odstránenie nedostatkov. Ak ste sa nepolepšili a problém sa zopakuje, má právo dať vám výpoveď a nárok na odstupné mať nebudete.
4. Okamžitá výpoveď V praxi ide o výnimočnú možnosť, ktorá sa veľmi často neuplatňuje. Firma tak môže urobiť napríklad vtedy, ak ste v zamestnaní hrubo porušili pracovnú disciplínu alebo ak ste boli právoplatne odsúdený za trestný čin.
Ohovárate šéfa na Facebooku? Môže vás vyhodiť
Za alkohol v práci je „padák“ zaručený. Za hanlivé statusy o firme na Facebooku nie tak celkom.
BRATISLAVA. Sú situácie, pri ktorých je výpoveď jasná a aj zaslúžená. Napríklad, ak fyzicky napadnete šéfa alebo ak vás na pracovisku prichytia pod vplyvom alkoholu. A sú aj situácie, s ktorými zatiaľ zamestnávatelia ani súdy nemajú veľké skúsenosti – napríklad ohovárate svojho šéfa na Facebooku.
„Ohováranie zamestnávateľa spoločnosti alebo šéfa či zverejnenie dôverných interných informácií by bolo možné v určitých prípadoch považovať za porušenie povinností zamestnanca, teda za porušenie pracovnej disciplíny,“ hovorí Alexander Sitáš, právnik z D.A.S. poisťovne právnej ochrany.
Zákonník práce však pojmy menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny presne nedefinuje, zamestnávateľ je povinný ho preukázať.
„Pri hodnotení závažnosti porušenia by sa mal zohľadniť aj ten aspekt, že informácie na verejných sieťach sú dostupné pre väčší, respektíve vopred neobmedzený počet ľudí a môžu byť takto prístupné pomerne dlho, čím sa zvyšuje ich možný negatívny účinok,“ domnieva sa Sitáš.
Iní právnici sa na tento problém pozerajú podľa toho, či zamestnanec šéfa ohováral v pracovnom čase, alebo mimo neho. Ak by sa tak stalo mimo pracovného času, zamestnávateľ musí využiť iné právne kroky ako tie, ktoré mu umožňuje pracovné právo, napríklad občianske, obchodné či trestné právo v konaní proti zamestnancovi ako súkromnej osobe.
Ak by hanlivé statusy či komentáre vypisoval v pracovnom čase, mohlo by ísť o porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom bude, že zamestnanec nevyužíva pracovný čas na prácu a nehospodári riadne a účelne so zverenými vecami.
Na podanie žaloby sú len dva mesiace
Aj pri hodinovej výpovedi máte rovnaké práva ako pri iných formách ukončenia pracovného pomeru.
BRATISLAVA. Dostali ste hodinovú výpoveď? Asi vám ju zamestnávateľ nedal len tak. Aj v takom prípade však máte svoje práva.
„Práva zamestnanca pri okamžitom skončení pracovného pomeru sú rovnaké, ako pri iných formách výpovede. Zamestnanec má právo výpoveď neprevziať, takisto má právo sa k výpovedi vyjadriť, prípadne pri preberaní výpovede môže uviesť, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný,“ hovorí advokát Dávid Štefanka.
„Zamestnancovi odporúčame výpoveď riadne prevziať a vyhľadať právnika, ktorý vyhodnotí, či možno výpoveď považovať za platnú a účinnú a navrhne jej prípadné napadnutie na súde,“ hovorí Katarína Babiaková, advokátka bnt.
Treba sa ponáhľať, zamestnanec má len dva mesiace na to, aby neplatnosť výpovede napadol na súde. Ak súd rozhodne v jeho prospech, firma je potom povinná poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to za obdobie, odkedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až dovtedy, kým mu firma neumožní pokračovať v práci, alebo súd nerozhodne o skončení pracovného pomeru.
Firma váš súhlas nepotrebuje
S výpoveďou nemusíte súhlasiť, nemusíte ju podpísať ani prevziať. Aj tak platí.
BRATISLAVA. Ak dostávate od zamestnávateľa výpoveď, špekulovať sa neoplatí. Firma váš súhlas ani podpis nepotrebuje.
„Zamestnanci si často myslia, že neprevzatím či nepodpísaním výpovede je táto neplatná, či neúčinná, hovorí advokátka Katarína Babiaková. Výpoveď zo strany zamestnávateľa je však jednostranným právnym úkonom.
Doručenie kdekoľvek Pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodol, že dá zamestnancovi výpoveď, môže mu ju doručiť na pracovisku, doma alebo kdekoľvek ho zastihne.
Zamestnancovi nepomôže, ak výpoveď odmietne osobne prevziať. Stačí, aby boli pri doručovaní výpovede za zamestnávateľa prítomné aspoň dve osoby, teda jeden ako svedok, a výpoveď platí.
V hre je aj pošta „Ak písomnosť nie je možné doručiť osobne, možno ju poslať poštou ako doporučenú zásielku,“ hovorí advokát Dávid Štefanka. Posiela sa na poslednú známu adresu zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
Výpoveď sa považuje za doručenú, aj keď ju zamestnanec na pošte neprevezme a následne pošta zásielku vráti ako nedoručiteľnú.
Súdy však určia výpoveď za neplatnú napríklad vtedy, keď „pošta odovzdala zásielku s výpoveďou manželke zamestnanca, hoci bola adresovaná do vlastných rúk zamestnanca,“ hovorí Babiaková.
V tomto prípade síce urobila chybu pošta, napriek tomu je výpoveď neplatná. Výpoveď neplatí ani vtedy, ak ju doručí kuriér.
Odstupné v skratke
Čo platí teraz
Na odstupné pri výpovedi máte nárok vtedy, ak s vami firma končí pracovný pomer z organizačných dôvodov, váš zamestnávateľ sa zrušil alebo premiestnil, prípade ste sa ako zamestnanec stali nadbytočným. Odstupné vám náleží vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Ak ste vo firme pracovali dlhšie ako päť rokov, prináleží vám 3násobok. Odstupné dostanete aj vtedy, ak podľa lekárskeho posudku nemôžete ďalej vykonávať svoju prácu pre zlý zdravotný stav alebo prácu nesmiete vykonávať pre chorobu z povolania. Vtedy máte nárok na desať priemerných platov. Na čo máte nárok, ak vám odstupné nevyplatia
Pokiaľ zamestnávateľ odmieta zamestnancovi vyplatiť odstupné, ale aj mzdu či náhradu mzdy, ide o nároky z pracovnoprávneho vzťahu. O týchto sporoch rozhodujú podľa Zákonníka práce súdy. Zamestnanec by mal najprv zamestnávateľa vyzvať na dohodnutie nápravy a doplatenie peňazí. Ak to nepomôže, môže sa domáhať svojho nároku na vyplatenie peňazí podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd v mieste sídla zamestnávateľa, s možnosťou exekučného konania na základe právoplatného platobného rozkazu. Taktiež sa môže obrátiť na políciu a podať trestné oznámenie. Aké zmeny sa plánujú
Výpovedná lehota má byť po novom odstupňovaná podľa počtu odrobených rokov od jedného do piatich mesiacov. V prípade, že zamestnanec dostal výpoveď , sám si určí, či chce odstupné, výpovednú lehotu, alebo ich kombináciu. Ak však zamestnanec dá výpoveď sám, zvolí si medzi týmito možnosťami zamestnávateľ.
