BRATISLAVA. Druhý dôchodkový pilier zatiaľ sporiteľom veľa nezarobil. Za posledný rok boli vo väčšine dôchodkových správcovských spoločností (DSS) hlboko pod dvoma percentami.
Od navrhovaných zmien si minister práce Jozef Mihál z SaS sľubuje vytvorenie potenciálu pre vyššie dôchodky v budúcnosti. Predpokladom je, že DSS začnú opäť investovať do akcií vo fondoch, kde záruky nebudú.
Prvý problém: záruky
Keď Ficova vláda zaviedla do druhého piliera garancie, penzijní správcovia vypredali z majetku dôchodkových fondov takmer všetky akcie. Urobili tak pre riziko, že by pre veľké výkyvy na akciových trhoch museli sporiteľom doplácať peniaze z vlastného majetku.
Ministerstvo práce pod novým vedením hovorí, že odvtedy sa výkonnosť akciových indexov výrazne zlepšila, nezriedka aj o sto percent.
Mihál v novele aj preto navrhuje, aby záruky zostali iba v dnešnom konzervatívnom fonde. „Ak ponecháme systém ako dnes a bude zhodnocovať úspory sporiteľov o jedno percento, skôr či neskôr príde politik, ktorý povie, na čo je systém, ktorý sporiteľom nič nezarobí. Stane sa potom to čo v Maďarsku a Poľsku,“ povedal minister. Nemyslí si, že by rušenie garancií bolo protiústavné.
DSS sa delia na tie, ktorým sa menej záruk pozdáva, a na tie, ktoré tvrdia, že v rastových fondoch, ktoré sa premenujú na akciové, je priveľa veľa sporiteľov, ktorí sú v skutočnosti konzervatívni.
„V takom prípade nebudeme môcť investovať v akciovom fonde do akcií v takej miere, v akej by to bolo žiaduce,“ povedal šéf Allianz DSS Jozef Paška.
Súhlasí s ním aj šéf VÚB Generali DSS Viktor Kouřil. Rizikovosť fondov by sa podľa neho mohla odlíšiť tým, že by mali rozdielnu lehotu na porovnávanie výnosov.
Pripomína tiež, že investovanie do akcií nie je zárukou, že fondy začnú viac zarábať. „A čo ak akcie budú len padať?“ pýta sa.
Druhý problém: poplatky
Správcom penzijných úspor prekáža aj to, že v dlhopisovom fonde, v ktorom majú zostať záruky, si nebudú môcť účtovať výnosový poplatok.
„Logika tohto druhu poplatku bola v tom, že správca sa podieľa na prípadných stratách, ako aj dosiahnutých výnosoch vo fonde,“ hovorí Paška.
Ministerstvo práce argumentuje aj tým, že DSS nebudú musieť oceňovať dlhopisy trhovou cenou. Správcovia tak budú môcť vykazovať v konzervatívnom fonde stabilný výnos bez vplyvov výkyvov na trhu.
Masívnejší nákup akcií vo fondoch neočakáva ani analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš. Najmä mladším sporiteľom odporúča, aby si rozložili úspory medzi konzervatívnym a indexovým fondom, ktorý sa má vytvoriť. Jeho stratégia má byť postavená na sledovaní vývoja vybraných akciových indexov.
Z prostredia dôchodkových správcov už zaznievajú hlasy, že sa nechystajú aktívne presviedčať sporiteľov, aby si v novom fonde sporili. Dôvodom sú nízke poplatky.
Pred dvoma rokmi bývalá vláda znížila poplatok za správu vo fondoch z 0,78 percenta na 0,3 percenta ročne. V novom indexovom fonde má byť 0,2 percenta. Výnosový poplatok má byť nulový.
