Agentúrnu správu sme o 18:54 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. „Absolútna hlúposť.“ Tak označil exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) obvinenia, že pri odkupovaní 49–percentného balíka akcií Transpetrolu od Yukos Finance spolupracoval s USA.
Takúto informáciu priniesla mediálna skupina McClatch Newspapers. Tá ich obstarala z diplomatických depeší americkej ambasády, ktoré získala WikiLeaks.
Podľa nich mal exministrovi Jahnátkovi (Smer) cez americkú ambasádu ešte v roku 2006 sekundovať pri nákupe akcií odborník z Texasu.
„Špeciálny poradca Steve Hellman bol prítomný počas vyjednávaní a poskytol kritické technické a strategické informácie,“ píše sa v depešiach. Minister Jahnátek vraj oceňoval poradcovu pomoc aj preto, že vláda nemala dosť skúseností, aby odhadla, koľko treba za firmu ponúknuť.
Chceli radiť, odmietli ich „Ja som počas návštevy USA rokoval aj so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorý ponúkol, že nám môžu pomôcť pri týchto rokovaniach,“ povedal Jahnátek. Pomoc USA však odmietol, tvrdí.
Poradcu Hellmana pozná, ale len preto, že za ním chodil a chcel byť prítomný na rokovaniach. To Jahnátek tiež odmietol. Upozornil, že obdobné tlaky a s rovnakým výsledkom pri predaji Transpetrolu vyvíjala aj ruská strana.
„Ako keby si americký veľvyslanec robil nejakú dobrú pozíciu na vlastnom ministerstve zahraničných vecí,“ zhodnotil Jahnátek depeše z ambasády.
„Nebudeme komentovať WikiLeaks, ich informácie alebo hocijaké reakcie na ich informácie,“ napísal tlačový atašé americkej ambasády Chase Beamer. Dodal, že vo všeobecnosti nie je tajomstvom, že americká vláda sa v určitom čase zacielila na strategickú záležitosť energetickej bezpečnosti Slovenska.
Predseda dozornej rady Transpetrolu Karel Hirman hovorí, že podstatné je vlastníctvo celých 100 percent akcií v Transpetrole. „Kto k tomu akokoľvek napomohol, tak konal v záujme tejto republiky a daňových poplatníkov,“ povedal.
WikiLeaks píše, že americký odborník Hellman odhadol hodnotu Transpetrolu na 120 miliónov dolárov (asi 86 miliónov eur).
Napokon sa balík akcií predal až v roku 2009 za 240 miliónov dolárov (asi 170 miliónov eur). Jediným poradcom pri kúpe akcií Transpetrolu bola podľa Jahnátka firma White & Case a konečná cena bola na úrovni jej minimálneho odhadu.
Marek Staroň z firmy sa k cene vyjadrovať nechcel. Povedal, že v projekte boli zapojení až od roku 2008, čiže neskôr, než z ambasády odchádzali spomínané depeše.
Prečo chcú prepravcu Ruské a americké tlaky na predaj podielov v Transpetrole majú jednoduché vysvetlenie. Ak by sa k podielom dostali Rusi, mohlo by to stopnúť plánované napojenie na kaspickú ropu.
Ak by totiž Rusi mali kontrolu nad rúrou na Slovensku, zrejme by do nej nepúšťali konkurenčnú ropu. Pritom Ukrajina dlhý čas chystala plán, ako do Družby dostať kaspickú ropu cez ropovod Odesa–Brody.
Slovenská časť ropovodu Družba má strategický význam pri preprave ropy z východu na západ či už ide o ruskú alebo potenciálne kaspickú ropu. Kľúčovú rolu zohráva pri kontroverznom projekte jeho prepojenia na rakúsky Schwechat.
Fico Rusom Transpetrol predať chcel, ale nemohol, píše Ivan Štulajter.
Komunikácia o predaji Transpetrolu z Wikileaks
