BRATISLAVA. Ak hľadáte naozaj kvalitnú bryndzu, zloženie výrobku vám napovie viac ako cena. Tú správnu chuť má tá z ovčieho mlieka v minimálne polovičnom pomere s kravským mliekom.
Odbremeniť spotrebiteľov od študovania drobných písmen na obaloch chce ministerstvo pôdohospodárstva zmenou Potravinového kódexu. Ten je pre domácich výrobcov záväzný.
Po novom by tak všetci domáci bryndziari vyrábali len Slovenskú bryndzu s vyše 50-percentným obsahom ovčej hrudky. Dovážať by sa však mohla aj bryndza s vyšším obsahom kravského mlieka akurát s označením obsahu ovčej zložky.´
Bryndziari: Pomôže zákaz
Vyrábať Slovenskú bryndzu však môže len bryndziareň s certifikátom. Ten vyjde približne na 1300 eur na rok. „Výrobca, čo ročne vyrobí 200 kíl bryndze, na tom len prerobí,“ hovorí Peter Lajda z Cechu bryndziarov.
Ibaže by to celé pre všetkých 42 podnikov hradilo ministerstvo, povedal.
Opatrenia
Pripravované zmeny
- domáci výrobcovia budú vyrábať len Slovenskú bryndzu,
- zjednoduší sa certifikácia,
- program osvety a vzdelávania spotrebiteľov.
Slovenská bryndza
- výrobok s chráneným zemepisným označením (symbol modrého kolieska),
- podiel ovčieho hrudkového syra je viac ako 50percentný,
- zapísaná v roku 2008.
Smernica 2000/13/ES o označovaní potravín
- podľa článku 5 obchodný názov dovezeného výrobku sa nepoužíva, ak je potravina, ktorú označuje, natoľko odlišná, čo sa týka zloženia alebo výroby, od potraviny známej pod týmto názvom, že by doplňujúca informácia nezabezpečila správne informovanie spotrebiteľa.
Lajda sa domnieva, že za chystanou zmenou je snaha ministerstva pomôcť niekoľkým veľkým výrobcom, ktorí bryndzu vozia do Maďarska a Česka. Naopak, malým výrobniam by skôr ublížila.
Pravá bryndza totiž tej pančovanej cenovo konkurovať nedokáže. Pomôcť by mohlo podľa neho skôr dennodenné vzdelávanie ľudí o výhodách pravej bryndze.
„V súčasnej ekonomickej situácii, keď sa konečný spotrebiteľ rozhoduje hlavne na základe ceny, sa drahšia Slovenská bryndza dostane na okraj záujmu,“ myslí si konateľ Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina Sven Harman.
Pre bežného spotrebiteľa je podľa neho bryndza a Slovenská bryndza to isté. Očakáva, že výsledkom nových pravidiel bude zaplavenie trhu lacnými náhradami.
Harman vidí riešenie v zákaze dovozu bryndze s podielom ovčej hrudky pod 50 percent. Pukazuje na smernicu únie o označovaní, prezentácií a reklame potravín. Smernica povoľuje zmenu názvu, ak sa výrobok líši zložením a spotrebiteľ by si ho mohol pomýliť s „originálom“.
S tým súhlasí aj Eduard Janíček z Ovisfarmy v Považskej Bystrici. Bryndziari však budú podľa neho potrebovať vyjadrenie súdu, či je možné smernicu použiť. Ministerské riešenie považuje len za čiastkové.
„Neodbúra pančovanie bryndze. Tí nepoctiví budú stále falšovať, pôjdu pod cenu a budú predávať.“ Výrobcovi totiž stačí malá výrobňa za poľskými či českými hranicami a už nespadá pod slovenský Potravinový kódex, dodal.
O podobnom zákaze však ministerstvo neuvažuje. „Na naše územie môže v rámci voľného trhu únie bryndzu importovať ktokoľvek a platnosť Potravinového kódexu je obmedzená len na územie Slovenska,“ povedal jeho hovorca Juraj Kadáš.
Obchodníci: Je to na zákazníkovi
Chystaná zmena „vyvolá na trhu väčší tlak na ceny“, myslí si manažér reťazca Tesco Michal Dyttert. Obchodníci podľa neho budú hľadať nové zdroje zo zahraničia. Reťazec predáva teraz len bryndzu od slovenských výrobcov.
O kvalitnú domácu bryndzu zákazníci vraj neprídu ani po zmenách.
„Bude na preferenciách zákazníka, či uprednostní pravú a kvalitnejšiu bryndzu, alebo bryndzu s vyšším obsahom kravského mlieka,“ povedala hovorkyňa siete Hypernova a Albert Diana Chovancová Stanková.
V predajniach reťazca zákazníci nájdu zatiaľ len bryndzu s vyšším obsahom kravského mlieka od slovenských producentov.
Domácich výrobcov uprednostňuje aj sieť COOP Jednota. Len desatina ponuky je z Poľska či Česka.
