Výnos 10-ročných gréckych dlhopisov vzrástol o 61,5 bázického bodu na rekordných 16,75 %. Pre porovnanie, výnos 10-ročných nemeckých dlhopisov klesol na 3,12 %.
Po pondelkovom (16.5.) stretnutí ministrov financií eurozóny sa zintenzívnili diskusie o tom, či Atény majú reštrukturalizovať svoj dlh. Reštrukturalizáciu zásadne odmieta Európska centrálna banka (ECB). Zmenu splácania gréckeho dlhu v najbližšom období vylúčila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Naopak, šéf vplyvného nemeckého ekonomického inštitútu Ifo Hans-Werner Sinn tvrdí, že Grécku by najviac pomohlo vystúpenie z eurozóny a návrat k drachme. Luxemburský premiér a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker uviedol, že "mäkká reštrukturalizácia" by pomohla obmedziť straty súkromných investorov, ktorí vlastnia grécke dlhopisy. Pod mäkkou reštrukturalizáciou myslel predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov.
Takéto výroky vystrašili investorov a mali negatívny vplyv aj na dlhopisy ďalších problémových štátov eurozóny. "Prebiehajúca diskusia o potenciálnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu dostala pod tlak dlhopisové trhy okrajových štátov eurozóny," uviedol Fritz Engelhard z Barclays Capital.
Informoval o tom Financial Times.
