BRATISLAVA. Karpaty alebo Bratislava sú alternatívy ministerstva hospodárstva pre nový ropovod, ktorý má prepojiť Slovensko s Rakúskom. Už v minulosti sa na tom dohodli naši susedia s Ruskom.
Prvé plány, kadiaľ rúra povedie, narazili na obavy zo znečistenia zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove. Ani desať nových alternatív, ktoré predstavilo ministerstvo hospodárstva, obavy nerozptyľuje.
„Niektoré trasovania sú v dotyku so Žitným ostrovom, ale smerujú aj cez územia, kde sa nachádzajú podzemné vody alebo sú podzemné vody veľmi vysoko. Ich znečistenie by mohlo výrazne ohroziť zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove,“ povedal hovorca bratislavského magistrátu Ľubomír Andrassy.
Podobne to vidí aj šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Daniel Gemeran. „V prípade havárie na ropovode môže dôjsť k znehodnoteniu podzemných vôd a vodných zdrojov ropou. Prúdenie povrchových a podzemných vôd môže šíriť znečistenie aj ďaleko od trasy ropovodu.“
Prijateľnejšie sú preto podľa neho karpatské varianty ropovodu. Najviac sa mu pozdáva najsevernejšia trasa cez Moravské pole. V tom prípade by však boli zas ohrozené rakúske vodné zdroje.
Ropovod do ulíc Pitná voda nie je jedinou záležitosťou, ktorú by mali mať projektanti ropovodu na zreteli. Andrassy upozorňuje, že navrhované trasy vedú cez husto obývané oblasti. Nemusí to platiť len pre Bratislavu.
Aký môže byť ropovod Dĺžka: od 81,2 km do 152,1 km. Čas výstavby: od 3,2 roka do 5,7 roka. Predpokladané náklady: od 70,2 mil. eur do 111,9 mil. eur. Zdroj: rokovanie.sk
Pri bližšom pohľade na mapu by Stupavu mohli pretínať tri z desiatich trás, hovorí stupavský primátor Pavel Slezák. Presne odhadnúť ich dosahy zatiaľ nemožno, ale keď sa mapka zväčší, zdá sa, že by ropovod mohol viesť popod obytnú časť Kolónia.
„Je husto zastavaná, územný plán uvažuje s rozšírením výstavby,“ hovorí primátor. Problémom by mohla byť aj kanalizácia vybudovaná v tejto časti mesta alebo napríklad čistiareň odpadových vôd. Tá sa aktuálne rekonštruuje za peniaze z eurofondov. Primátor dodal, že najdôležitejšie je, aby kompetentní o svojich zámeroch hovorili s tými, ktorých sa najviac týkajú. „Ak by mali byť v tejto verzii, boli by pre Stupavu a jej občanov neprijateľné,“ povedal.
Ministerstvo hospodárstva v materiáli píše, že trasy sú podrobované ďalším analýzam a nič teda nie je definitívne.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj hovorkyňa rezortu Daniela Piršelová. Trasy sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, nevedú cez Žitný ostrov, povedala.
V materiáli sa tiež píše, že odklon trasy na Karpaty by znamenal pre Rakúsko nové náklady. V smere na Bratislavu sa už vykúpili pozemky. OMV, ktorá má spoločne s naším Transpetrolom prepojenie postaviť, teraz čaká na rozhodnutie Slovenska.
„Loptička je na vašej vláde, aby rozhodla o trasovaní na slovenskej strane,“ povedal hovorca OMV Sven Pusswald.
Kto potrebuje ropovod Rakúske ministerstvo hospodárstva zareagovalo, že záležitosť rieši OMV.
Domáca rafinéria Slovnaft upozorňuje, že ropovod nie je plusom pre Slovensko, ale vlastne iba pre Rakúsko.
„Je tu možnosť dodávok cez chorvátsky ropovod Adria, ako aj reverzný chod z Českej republiky. Prepojenie podľa nás nerieši posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale ide skôr o komerčný projekt,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Ministerstvo hospodárstva hovorí o výhodách nového ropovodu pre Slovensko cez reverzný tok.
