Pred pol rokom, keď ste nastúpili, ste hovorili, že sa dlh nedá zvládnuť vašimi silami. Ešte stále ste skeptický?
„Sami ho nezvládneme. Ceny od poisťovne sú pre nás nevyhovujúce. Nedokážeme z nich uhradiť zdravotnú starostlivosť.“
Keď to nezvládate, kto by vám mal pomôcť?
„Štát. Vláda musí zadefinovať, ako sa bude financovať zdravotníctvo.“
Ako vám má štát pomôcť?
„Pokúšame sa štátu navrhnúť novú stratégiu vnímania Univerzitnej nemocnice. V rámci Bratislavy by fungovali aj iné. Boli by hodené do voľného trhu, kde by bol väčší tlak na to, aby sa správali racionálne. Univerzitná nemocnica by mala mať iné postavenie.“
Toto sme riešili už pred pol rokom. Bol to jeden z vašich návrhov, ako riešiť dlh. Ako sa to posunulo?
„Sme tesne pred ukončením analýzy hlavných činností nemocnice a máme pripravený projekt, kde je model novej nemocnice. Nevyhnutnou súčasťou sú Rázsochy, tie by boli Univerzitnou nemocnicou a nemocnice v Ružinove a Petržalke by boli servisné nemocnice alebo mestské nemocnice. Tým by sme splnili aj účelnosť lôžkovej kapacity. Z dnešných 2900 by sme mali asi 2000 lôžok. Rázsochy by pritom mali asi 890 lôžok.“
A kto by mal dostavanie Rázsoch platiť?
„Je tu konzorcionálny úver. Mandát na obstarávateľa má firma Stavoinvesta. Ale je to na dohode ministerstva financií, ako sa rozhodne to financovať. My sme ukázali, aký je skrytý dlh nemocníc Kramáre, Mickiewiczova a Ružinov. Dvadsať rokov sa v nich nerobili investičné projekty, nespĺňajú technické normy. Ak by sme ich chceli opraviť, potrebovali by sme asi 200 miliónov eur. Rázsochy by síce vyšli viac, ale hovoríme aj o redukcii lôžok.“
Rázsochy sa už dlho naťahujú a dnes sa nedá povedať, že budú určite hotové.
„S Rázsochami sa však nedá nič iné urobiť. Problém je, že v Bratislavskom kraji nemôžete využiť eurofondy ako v iných mestách.“
Pred pol rokom ste hovorili, že máte nadbytočný majetok. Chceli ste predať Podunajské Biskupice, hovorí sa aj o Mickiewiczovej. Ako ste s tým ďaleko?
„Všetky sú definované ako zdravotnícke zariadenia a o to developeri nemajú záujem.“
Nemôžete to predať?
„Mickiewiczovu môžem posunúť pod mesto. Má o to záujem aj pamiatkový úrad. Je tam napríklad jeden strom, ktorý je chránený. Niekoľko budov je národnou pamiatkou. Časť by sa dala predať, ale to nik nechce.“
Predaj nemocnice na Mickiewiczovej tu bol už viackrát a vždy to lekárska loby dokázala odvrátiť.
„Máte pravdu. Ideme požiadať profesorov a primárov o vytvorenie skupín, ktoré by navrhli racionalizáciu kliník. Je nezmysel, aby tu boli neurológie v Starom Meste, Petržalke a aj v Ružinove.“
Kým sa na tom dohodnú profesori, bude to na pár rokov.
„Lekári sa už dokážu ozvať a cítia, že bez toho, aby sa niektoré oddelenia zlúčili, nemôžu žiadať vyššie platy.“
Nemali by ste zasiahnuť mocensky a rozhodnúť to?
„To nechcem. Naša nemocnica nie je najväčší problém. Navrhovali sme ministrovi optimalizáciu siete. Je tu veľa nemocníc, ktoré neefektívne odoberajú peniaze zo systému. Navrhovali sme, aby ostali štyri koncové.“
Ktoré?
„Univerzitné a fakultné nemocnice v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici a Bratislave. Ostatné môžu ísť na trhový systém, kde by patrili pod župy a museli by ukázať opodstatnenosť. V niektorých sú oddelenia využívané na 30 až 40 percent.“
To, že nechcete rozhodovať mocensky, nevyplýva z toho, že ste vzišli z lekárskeho prostredia a tých ľudí pod vami poznáte a s najväčšou pravdepodobnosťou sa medzi nich vrátite?
„Určite ma to ovplyvnilo, ale beriem to ako moju silnú stránku.“
V akej finančnej situácii je dnes nemocnica?
„Naplánovaný dlh na tento rok je 62 miliónov eur. Sme obviňovaní, že sme ho zdvojnásobili. Je to pravda. Účtovníctvo po bývalom vedení neodzrkadľovalo realitu. Keď sme to opravili, naše 16percentné mesačné zadlžovanie je dnes aj po znížení platieb poisťovne na 32 percentách. Každý mesiac tvoríme nový dlh vo výške zhruba 4 milióny eur.“
Stúpli vám náklady?
„Keď si porovnáme náklady v rokoch 2010 a 2011, stúpli nám len na mzdy - o 5 percent. Vyplýva to z kolektívnej zmluvy. Príjmy nám klesli od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dôvera nám ich zatiaľ neznížila. Tých 32 percent, to sú pre nás záväzky voči dodávateľom liekov, špeciálneho zdravotného materiálu alebo energií, alebo odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré neplatíme. Na liekoch neplatíme skoro dva milióny. Neplatíme SPP, energie ani transfúznu službu. Lieky riešime tak, že dodávateľom zaplatíme 1000 eur a oni nám ich dovezú. Už nik nie je ochotný pristúpiť na ďalší dlh. Nemáme už nikoho, komu by sme mohli nezaplatiť.“
Sociálnej poisťovni naďalej neplatíte?
„Nie sme jej schopní platiť 1,5 milióna eur mesačne ako zamestnávateľ. Za zamestnancov platíme.“
Ministerstvo predstavilo materiál, podľa ktorého máte od júna platiť splátkový kalendár Sociálnej poisťovni vo výške 20–tisíc eur mesačne.
„To bola politická požiadavka. Aby sa ukázalo, že niečo budeme platiť. Je to nezmysel.“
Splátky nebudete platiť?
„Nebudeme platiť nové poistné, ale budeme splácať 20–tisíc dlh? Bavíme sa o tom s ministrom, vraveli sme mu, že je to absurdné.“
Nemôžete znížiť vlastné náklady?
„Ak by sa nám o 15 percent podarilo znížiť spotrebu liekov, čo už môže byť rizikové pre pacienta, tak ostane viac ako 28 percent mesačného dlhu. Môžeme ho znížiť len na osobných nákladoch. To by znamenalo, že musíme vyhodiť viac ako 50 percent zamestnancov. So zvyškom však neurobíme potrebné výkony.“
A aký je starý dlh?
„Starý dlh bol ku koncu minulého roku okolo 50 miliónov. Máme 120 dní na splatenie pohľadávok a takmer 75 percent z dlhu je 210 dní po lehote splatnosti.“
Minister Uhliarik presadil, že sa majú o 10 až 15 percent zredukovať lôžka. Koľko lôžok ste už zredukovali?
„Máme takmer 3000 lôžok a dve alternatívy , ešte budeme o nich rokovať. Ale lôžka nie sú hlavný problém.“
Každá firma, ktorej klesnú príjmy, znižuje náklady.
„Náklady na lôžko sa musia vnímať inak. Dnes nám chýba asi 300 sestier, ak zredukujeme lôžka, stále budeme mať málo ľudí a neprepustím nikoho.“
Ale máte predstavu, o koľko ich zredukujete.
„O mesiac budeme mať presné čísla.“
Ministerstvo chce 10 až 15 percent celkového počtu.
„To nie je pre nás žiadny problém. Ale vec to nerieši.“
Keď vravíte, že v lôžkach nie je problém, v čom je?
„V platbe za liečbu. Doteraz to bolo tak, že všetky výkony boli platené ako ukončená hospitalizácia. Bez ohľadu na to, aký bol zákrok drahý. Išlo o počet dní v nemocnici. Pri niektorých sme prerobili, ale čiastočne sme si to kompenzovali výkonmi, za ktoré sme dostávali viac, ako nás stáli. Teraz však poisťovne zrážajú ceny najlacnejších výkonov, z ktorých sme hradili drahé výkony. Sme za to, aby sa platilo za výkony, ale nech sú správne ohodnotené. Dnes neexistuje štandardizácia.“
Ako znižujete náklady?
„Keď zaplatíme mzdy a lieky, je to 130 percent z toho, čo nám zaplatí poisťovňa. Celkovo sa nám podarilo znížiť náklady o 2,5 percenta. Liečba nad 200 eur napríklad spadá pod kontrolu nadriadeného. Ale lekári nemajú radi, keď im vezmete časť rozhodovacích právomocí. V konečnom dôsledku úrad pôjde po nich, keď sa niečo stane.“
Vyzerá to ako bezvýchodisková situácia, ak nedôjde k systémovým zmenám. Vláda tak tiež premýšľa?
„Áno. Ale nepremýšľali takto. Až keď sme im to povedali.“
Zmeny, po ktorých voláte, nebudú asi hotové do roku 2012.
„Súhlasím.“
Vidíte teda vašu zmenu na akciovú spoločnosť ako reálnu?
„V tomto roku nie. Máme možnosť posunúť to o pol roka. Robíme všetko preto, aby sme to stihli.“
Požadujete zmenu celej finančnej koncepcie, ktorú musí urobiť vláda. Politici však môžu povedať, že sa len snažíte zakryť, že to neviete riešiť v nemocnici.
„S tými politikmi s vami nesúhlasím. Ak by sa minister Mikloš niekde zranil a previezli by ho k nám, tak by to rýchlo pochopil. Ak sa nezraní, treba mu to vysvetliť. Sme v stave, že v roku 2013 hrozí kolaps. Ak sa nemocnice oddlžia bez zmeny systému, budú mať na budúci rok záporné vlastné imanie. Všetci sa budú čudovať, kde je tých 300 alebo 400 miliónov, čo sme do nich naliali.“
