BRATISLAVA. Rekordný rast cien pšenice, kávy či ropy na svetových burzách potešil niektorých špekulantov, lebo mohli na ňom slušne zarobiť.
Nie však obyčajných ľudí, lebo sa zvyšujú ceny potravín, benzínu a nafty či ceny energií. A nebude to zrejme inak ani v ďalších mesiacoch.
Vyššie ceny na komoditných burzách však neovplyvňujú len naše ceny, ale v celej Európskej únii (EÚ). Napriek tomu aprílové údaje, ktoré zverejnil Eurostat, ukazujú, že spomedzi členských krajín máme jednu z najvyšších inflácií.
Aprílová inflácia podľa metodiky EÚ sa na Slovensku dostala medziročne na 3,9 percenta. V Maďarsku či Poľsku prevýšila dokonca štyri percentá.
Podstatne pomalšie však ceny rástli v Nemecku, v apríli medziročne o 2,7 percenta. V Česku ešte o menej. V eurozóne podľa posledných údajov rástli ceny v priemere o 2,8 percenta.
Vplyv potravín
Jedno z vysvetlení, prečo máme jednu z najvyšších inflácií v Európskej únii, treba podľa ekonómov hľadať v zložení spotrebného koša, z ktorého sa počíta.
„Spotrebný kôš sa pre každú krajinu zostavuje na základe priemernej štruktúry výdavkov domácností v predchádzajúcom roku,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Slovenskí občania tak na rozdiel od nemeckých dávajú väčšiu časť zo svojich výdavkov na nákup potravín a na platby za energie, a to sa premieta do vyššieho rastu indexu spotrebiteľských cien.
„Vyššia inflácia na Slovensku oproti Nemecku je však najmä pre zvyšovanie nepriamych daní u nás,“ hovorí hlavný ekonóm Privatbanky Richard Tóth.
Súčasťou ozdravného balíčka Radičovej vlády bolo aj zvýšenie DPH z 19 na 20 percent, viac sa od januára zdaňuje LPG či CNG, rovnako červená nafta.
Vplyv celého balíčka na našu infláciu by mal byť podľa odhadov ekonómov najviac do jedného percenta.
Jedným z dôvodov, prečo máme rýchlejší cenový rast v porovnaní s úniou, je podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej aj to, že vlani bola inflácia veľmi nízka.
Pred rokom ceny tovarov a služieb rástli na Slovensku o 0,7 percenta, kým napríklad v celej únii o 2,1 percenta.
Ekonómovia predpokladajú, že naša inflácia by na jeseň mohla prekročiť štyri percentá, no vyššie by už ísť nemala.
Česko je na opačnej strane
Rast cien by sa mal zrýchliť aj v Česku, ktoré má momentálne jednu z najnižších inflácií v Európe. Mal by však zostať pod troma percentami.
Česi pritom podobne ako Slováci najviac míňajú na potraviny a bývanie. No kým u nás potraviny medziročne zdraželi o 6,5 percenta, v Českej republike o 3,8 percenta.
Na rozdielne ceny potravín má podľa obchodníkov vplyv napríkald to, že v Česku je DPH na potraviny 10 percent, aj odlišné ceny pohonných látok či veľkosť trhu.
„Ceny senzitívnych potravín určuje najmä trh,“ hovorí Diana Chovancová-Stanková z Aholdu.
V Českej republike na rozdiel od Slovenska podľa Markéty Šichtařovej ceny viacerých položiek stagnujú alebo pre slabý dopyt klesajú.
„Patria sem napríklad mobilné telefóny, kvety. Tieto položky sú síce druhoradé, ale je ich skutočne veľa,“ hovorí.
Česku pomáha aj koruna. Ak sa posilňuje, tlmí napríklad vplyv rastúcich cien ropy.
