Agentúrnu správu sme o 18:40 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Gréci si vyberú svoje úspory z gréckych bánk, väčšiu časť z nich si uložia v zahraničí, zvyšok minú. Gréckym bankám zostane málo vkladov a veľa úverov, ktorých veľká časť sa stane stratovými.
Pre ekonomický prepad sa totiž z veľkej časti dlžníkov stanú neplatiči. Banky začnú kolabovať a bankrot krajiny sa priblíži.
Takýto scenár by mohol nastať, keby sa začal „útok“ klientov na grécke banky. K nemu zatiaľ nedošlo. Vklady domácností v gréckych bankách sú však o 15 percent nižšie ako na začiatku roka a firemné vklady sa znížili o pätinu.
„Keby bola situácia naozaj vážna, euro by sa oslabilo, ale namiesto toho sa máličko posilnilo. Možno za to môžu aj správy o tom, koľko bánk je v USA ohrozených bankrotom,“ hovorí Vladimír Pikora z Next Finance. Euro poobede stálo 1,407 dolára.
Ľudia zatiaľ nepanikária Situácia v Grécku však nie je jednoduchá. V júni by vláda v Aténach mala získať ďalších dvanásť miliárd eur z úverového programu od Medzinárodného menového fondu (MMF) a únie. Ak by sa tak nestalo, nebola by schopná plniť finančné záväzky. Grécko čerpá od vlaňajšieho mája postupne trojročnú preklenovaciu pôžičku za 110 miliárd.
Grécke čísla Za rok 2010:
Prepad ekonomiky: – 4,5 % Deficit ver. financií: 10,5 % Verejný dlh k HDP: 142,8 % 1. štvrťrok 2011:
Prepad ekonomiky: –4,8 % Zdroj: Eurostat
MMF a Brusel sú ochotní uvoľniť Aténam ďalšie peniaze pod podmienkou, že vláda prijme ďalšie úsporné opatrenia a sprivatizuje štátny majetok. Vládne príjmy totiž znižuje prepad ekonomiky.
Grécka vláda chce dodatočnými úsporami získať šesť miliárd eur a privatizáciou štátnych podielov 50 miliárd. Aj keď podľa zdroja denníka Financial Times môže privatizácia Grécku priniesť až 250 miliárd eur.
S predajom majetku ani s väčšími škrtmi nesúhlasí tamojšia opozícia. Premiér Jorgos Papandreu preto zvažuje, že dá na stôl návrh na vypísanie referenda o dodatočných úsporných opatreniach.
„Odkedy sme v eurozóne, nespomínam si na žiadne referendum,“ hovorí André, ktorý pracuje v jednej z aténskych investičných spoločností.
Aj keď grécky premiér vyhlasuje, že krajine dôjdu v júli peniaze, ak nedostane ďalšiu tranžu, bežní ľudia podľa Andrého nepanikária.
„Viete, začína sa leto a mentalita Grékov je taká, že vtedy nechcú vidieť nijaké problémy. Ale kdesi vzadu vo svojich hlavách ľudia obavy majú. Každý deň skrachuje veľa podnikateľov,“ hovorí.
Reštrukturalizácia dlhu Podľa niektorých ekonómov bude pre Grécko podstatný rok 2012, keď si opäť začne požičiavať peniaze na dlhopisovom trhu. Doterajší vývoj naznačuje, že by to bolo pridrahé.
Scenárov, čo sa môže stať s Gréckom, aj preto pribúda. „Pomôcť mu môže len veľmi široká reštrukturalizácia, ale bankrot krajiny je dnes už pravdepodobnejší,“ hovorí Markéta Šichtařová z Next Finance.
Akýkoľvek krízový scenár v prípade Grécka by podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa mohol zasiahnuť Írsko aj Portugalsko.
Šéf skupiny ministrov financií eurozóny JeanClaude Juncker nevylučuje predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov. Miernu reštrukturalizáciu gréckeho dlhu pripustil aj slovenský minister financií Ivan Mikloš v rozhovore pre agentúru Reuters.
