BRATISLAVA. Zariadenia, ktoré poskytujú sociálne služby, sú pred kolapsom, myslí si ministerstvo práce. Ide napríklad o domovy dôchodcov, zariadenia núdzového bývania, domovy pre ťažko chorých.
Majú platiť aj ľudia
Ministerstvo pod vedením Jozefa Mihála z SaS si myslí, že by zariadenia nemali financovať len obce a župy, ako je to dnes. Navrhuje, aby sociálnym zariadeniam platil aj štát a klienti. Predpokladá, že touto zmenou získa 183,72 milióna eur.
Ľudia by mali platiť v prípade, že ide o služby dlhodobej starostlivosti. Vtedy by zariadeniu mali dávať peniaze za ubytovanie, stravu či žehlenie, píše ministerstvo na svojej webovej stránke.
Ak by klient potreboval príspevok odkázanosti na pomoc inej osoby, ten by mu mal po novom vyplatiť štát.
Na otázky, ako by mala zmena konkrétnejšie vyzerať, nám ministerstvo včera neodpovedalo. Poskytovateľom sa toto riešenie páči.
„Je to v súlade s tým, čo by sme chceli,“ povedala Milada Dobrotková, šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb. Je podľa nej však potrebné, aby sa okrem financovania zrušili aj rozdiely medzi poskytovateľmi.
To chce ministerstvo riešiť tiež. Každý poskytovateľ, bez ohľadu na lokalitu a zriaďovateľa, by mal dostať za rovnaký výkon rovnakú sumu.
Dôchodcovia návrhom nadšení nie sú. „Pri dnešnej výške dôchodkov to nie je dobré riešenie,“ povedal Kamil Vajnorský z Jednoty dôchodcov Slovenska. Opatrenie podľa neho zníži dostupnosť sociálnych služieb.
Župy a obce na to nemajú
Zmena financovania je potrebná, lebo obce a župy nemajú dosť peňazí na to, aby dokázali zaplatiť sociálne služby. Potvrdzuje to aj Silvia Buzalová, vedúca referátu sociálnych služieb Evanjelickej diakonie ECAV.
„Keby nám župy platili, nemáme takéto problémy,“ povedala. Priemerne stojí mesiac v ich zariadeniach 700 až 800 eur.
Nedostatok peňazí na sociálne služby potvrdzuje aj ministerstvo práce. „Na rok 2011 sú predpokladané príjmy obcí a vyšších územných celkov na sociálne služby 218 miliónov eur, výdavky sa odhadujú až na 341 miliónov,“ píše rezort na svojej stránke.
O nedostatku financií hovoria aj župy. Žilinský samosprávny kraj dáva na sociálne služby takmer 40 percent zo svojich daňových a nedaňových príjmov.
„Napriek tomu nedisponujeme dostatočným množstvom zdrojov potrebných na financovanie všetkých sociálnych služieb,“ povedala hovorkyňa Radka Kulaviaková. Na tento rok župa na sociálne služby naplánovala 27,5 milióna eur.
Dostatok peňazí nemá ani banskobystrická župa. „Požiadavky poskytovateľov na rok 2010 boli mesačne 6,6 milióna eur. Z rozpočtu im bolo možné poskytnúť len 2,9 milióna. Nároky poskytovateľov sociálnych služieb nevieme uspokojiť,“ povedal župan Vladimír Maňka.
