Ministerstvo financií tvrdí, že daň má byť rezervou pre bankový sektor. Z návrhu to jednoznačne nevyplýva.
BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) od bankovej dane neustupuje, aj keď ju časť koalície nepodporuje. Banky majú podľa návrhu platiť odvod 0,2 percenta z vkladov, na ktoré sa dnes nevzťahuje ochrana. Ide o firemné vklady či cenné papiere, ktoré banky vydávajú a takto získavajú peniaze.
Ministerstvo financií vyrátalo, že na budúci rok by mohli banky štátu odviesť niečo cez 51 miliónov eur. To je štvrtina z toho, čo potrebuje na budúcoročnú konsolidáciu verejných financií. Na porovnanie, tohtoročné zvýšenie DPH z 19 na 20 percent by malo štátu priniesť navyše 185 miliónov eur.
„Áno, jedným z dôvodov návrhu je aj to, že aj banky by mali prispievať na ozdravenie verejných financií,“ povedal štátny tajomník ministerstva Vladimír Tvaroška.
Sulík bankovú daň nechce
Šéf SaS Richard Sulík zopakoval, že svoj názor na zvyšovanie daní nezmenili. Ani na zavedenie bankovej dane. „Nie, nebudeme podporovať jej zavedenie,“ tvrdí.
Šéf SaS je presvedčený, že 50 miliónov eur sa dá nájsť aj inde. „Treba inde ušetriť, na nezmyselných dávkach alebo výdavkoch štátu,“ hovorí.
Opačný názor má poslanec KDH Július Brocka. „V tomto sme disciplinovaný koaličný partner. Podporujeme návrhy, ktoré vychádzajú z toho, že ministerstvo chce ozdraviť verejné financie,“ povedal. Brocka sa chce však ministra pýtať na účel použitia peňazí.
Tvaroška tvrdí, že ide o technický návrh, ktorý chcú prediskutovať do septembra, keď sa budú pri zostavovaní rozpočtu dávať dokopy požiadavky rezortov a ich krytie.
Peniaze z bankovej dane majú byť súčasťou štátnych finančných aktív. Ich súčasťou boli napríklad aj príjmy z privatizácie SPP, ktoré sa použili na zníženie deficitu Sociálnej poisťovne po zavedení druhého piliera. Podľa Tvarošku to bude slúžiť ako rezerva pre finančný sektor.
Ministerstvo v dôvodovej správe tvrdí, že sa tým zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou.
„My to tak vôbec nevnímame. Pod dikciou toho, že to spôsobila kríza, môžu dať peniaze napríklad železniciam,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. Brusel podľa neho presadzuje vytvorenie poistného fondu, ktorý by zachraňoval veriteľov problémových bánk.
Maďarská a naša daň
Bankovú daň zaviedla vlani aj vláda Viktora Orbána. Maďarsko si za to vyslúžilo ostrú kritiku z Bruselu. Spolu s ňou dodatočne zdanila aj oblasti telekomunikácií a energetiky.
Orbánovej vláde sa vyčíta, že daň sa ráta z čísel, ktoré banky vykazovali ešte pred krízou. Zaplatia tak vyššiu sumu. Pôvodne mala byť daň na dva roky, no už sa zvažuje jej predĺženie. Na rozdiel od nášho návrhu sa počíta z častí aktív, teda napríklad objemu poskytnutých úverov. To by podľa nášho ministerstva mohlo obmedziť poskytovanie úverov, preto takýto model nenavrhlo.
„Tým, že to nie je fond a nie sú pravidlá, ako by sa používali peniaze, tam nijaký rozdiel nie je,“ porovnáva maďarský a slovenský model Unčovský.
Obáva sa tiež toho, že nadnárodné firmy môžu presunúť časť zdrojov zo slovenských bánk do zahraničia. V Rakúsku či Nemecku je banková daň nižšia. Banky u nás by mohli klientom pre špeciálny odvod znížiť úročenie vkladov výraznejšie.
Analytik INESS Radovan Ďurana považuje odvod za politicky príťažlivú cestu znižovania deficitu cestou skrytého zvyšovania daní pre súkromný sektor. „Bude to mať za následok zníženie hospodárskeho rastu, výnos dane by mal dosahovať takmer osem percent zisku bánk,“ hovorí.
Smer predstavil na jeseň alternatívny návrh k zvýšeniu DPH na 20 percent. Banky by podľa neho z časti svojich pasív hradili štátu odvod vo výške 1,35 percenta. Upravený návrh hovorí o odvode 0,7 percenta. To by podľa strany vykrylo výpadok, ak by sa DPH znížila späť na 19 percent. Mikloš návrh označil za populistické gesto s tým, že ak by sa návrh zaviedol, poškodil by klientov bánk.
