ĽUBĽANA. Neexistuje taká finančná pomoc, ktorá by postačovala na vyriešenie gréckych dlhových problémov, pokiaľ nenastane reštrukturalizácia dlhu, povedala počas návštevy Slovinska Radičová.
Radičová upozornila na to, že dlh Grécka sa vyšplhal do takých rozmerov, že ani 110 miliárd eur tento úpadok nezastavilo. Jednu z odpovedí prečo sa tak stalo vidí v tom, že Atény nepristúpili k u skutočným konsolidačným opatreniam.
"Reštrukturalizácia bude nutná," povedala s tým, že bez toho, ako aj bez zainteresovania súkromného sektora, zmien vo fungovaní ratingových agentúr, či sprísnenia monitoringu nebude dostatočná žiadna finančná pomoc.
Poukázala na to, že hospodárska kríza sa zďaleka neskončila, pričom eurozóna a členské krajiny EÚ hľadajú zodpovedajúce nástroje a prostriedky ako znovu naštartovať ekonomický rast a riešiť jej dopady. Počas rozhovorov s Pahorom sa zhodli na tom, že vlády, na čele ktorých stoja, plnia akoby funkciu Don Quijotov, lebo občania si neuvedomujú, v akých vážnych problémoch sa únia a eurozóna nachádza.
"Vyslovujú očakávania, ktoré sa obávam, v najbližších rokoch jednoducho nebudú naplniteľné," zdôraznila. Potrebná je preto konsolidácia verejných financií, či často pre občanov bolestivé reformy.
"Ak to neurobíme, kríza budeme mať oveľa vážnejší dopad. Je našou povinnosťou napriek neporozumeniu a častokrát odporu verejnosti presadzovať tieto vážne opatrenia," podčiarkla šéfka slovenskej exekutívy.
Slovinsko už možno nepomôže
V prípade, že Slovinsko nedostane od Európskej centrálnej banky a Európskej únie garancie, že Grécko je schopné vrátiť požičané peniaze, tak Ľubľana už neposkytne ďalšiu splátku z pôžičky. Po stretnutí s Radičovou to vyhlásil jej náprotivok Borut Pahor.
Ako priblížil, keď nejaká krajina dostane od iných úver, tak tie sa domnievajú, že ich bude schopná v rozumnom čase vrátiť. Eurozóna je podľa neho finančným pilierom EÚ. Ak by ju niektorá z členských štátov pre finančné reštrikcie opustila, nebolo by to dobrým znakom pre stabilitu eura.
Čaká sa na výsledok kontroly
Inšpektori EÚ, Európskej centrálnej banky a MMF tento týždeň zverejnia správu o pokroku Grécka pri plnení úsporných opatrení. Od jej výsledku závisí uvoľnenie ďalšej 12-miliardovej tranže z úverového programu v celkovej sume 110 miliárd eur.
Atény sa spoliehajú na prísun peňazí, aby mohli pokryť krátkodobé finančné potreby v sume 13,4 miliardy eur. Reštrukturalizáciu gréckeho dlhu odmieta ECB aj vláda v Aténach, niektorí predstavitelia členských štátov však túto možnosť pripúšťajú.
Premiérka ďalej podľa agentúry Reuters uviedla, že rozsiahle ukončenie prevádzky jadrových elektrární v Európe na základe prípadného rozhodnutia EÚ by vyvolalo obrovský tlak na rast cien plynu.
