BRATISLAVA. Nech je váš problém s firmou, v ktorej pracujete, akýkoľvek, mali by ste sa ho najprv pokúsiť riešiť sami. Ak si na to netrúfate, sú tu ešte odbory, či aspoň zamestnanecká rada, alebo zamestnanecký dôverník.
Ak nikde nepochodíte, ďalšou z možností je inšpektorát práce. Ten rieši všetky podnety, s ktorými sa naň nespokojní zamestnanci obracajú. Aj anonymné.
Sťažovať sa môže každý
„Podnet môže podať fyzická aj právnická osoba prakticky v akejkoľvek veci, v ktorej sa domnieva, že dochádza k porušeniu pracovnoprávnych povinností,“ hovorí Igor Holéczy, hovorca Národného inšpektorátu práce.
Všetky podnety inšpektorát rozdelí medzi inšpektorov a tí vykonajú kontrolu. Nie je preto výnimočné, že v niektorých firmách nevidia inšpektorov práce dlhé roky, inde ich majú na kontrole pravidelne aspoň raz do roka.
Ľudia sa boja
„Pravidlom, a to nepríjemným, je fakt, že podnety sa na inšpektorát práce dostanú často až po tom, ako sa skončil pracovný pomer zamestnanca,“ hovorí Katarína Timková, právnička z inšpektorátu práce v Prešove. Strach ľudí o prácu vo firme, kým tam ešte pracujú, je veľký. Pritom často zbytočný.
„Inšpektori práce sú viazaní mlčanlivosťou, teda neoznamujú firme, z akého dôvodu prišli na kontrolu,“ hovorí Holéczy.
Podnetom zamestnanca sa navyše bude inšpektorát práce zaoberať aj vtedy, ak je anonymný. Rozdiel je v tom, že vtedy nemôže inšpektor informovať autora podnetu o výsledkoch, lebo nemá jeho adresu.
„Často dostávame podnety mailom a potom sa aj ľudia mailom dožadujú odpovede. Treba si však uvedomiť, že v protokoloch sa pracuje s osobnými údajmi, takže poslať konkrétnu odpoveď na mailovú adresu nie je možné,“ vysvetlil Miroslav Ondruš, hlavný inšpektor práce v Košiciach.
Na čo sa ľudia sťažujú najviac
Zamestnanci volajú inšpektorov, keď už reálne prichádzajú o peniaze.
BRATISLAVA. Najviac podnetov na išpektorát práce – až 70 percent – upozorňuje na porušovanie pracovnoprávnych predpisov a to predovšetkým na nevyplatenie miezd či odmien, nepreplácanie nadčasov, či neposkytnutie stravných lístkov.
Pravidelne zamestnanci upozorňujú aj na problémy súvisiace so skončením pracovného pomeru – napríklad v skúšobnej lehote bez vedomia zamestnanca, „nútenie“ podpísať dohody o skončení a podobne.
„Oproti vlaňajšku pribudli podnety na nevydanie potvrdení o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru,“ povedal Anton Hartel, hlavný inšpektor práce na inšpektoráte v Žiline. Potvrdenie je potrebné napríklad pre Sociálnu poisťovňu.
List bez podpisu
Anonymné podnety sú stále súčasťou inšpekcie práce a v posledných rokoch je ich pomer stále približne okolo 20 percent zo všetkých podnetov.
Inšpektorát práce sa nimi bude zaoberať, len ak sú dostatočne konkrétne na to, aby bolo možné identifikovať zamestnávateľa, jeho prevádzku a základný problém, ktorý má byť predmetom inšpekcie práce.
Ak bol podnet podaný emailom, inšpektorát pošle adresátovi iba základnú informáciu o tom, či inšpekcia práce bola vykonaná. Podrobnosti sa však nedozvedia.
Viac podaní je v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou.
Zdroj: inšpektoráty práce
Kontrola vo firme sa končí často pokutou
Pri niektorých porušeniach je pokuta povinná, pri iných nie.
BRATISLAVA. Žiaden právny predpis neustanovuje lehotu na vyšetrenie podnetu, ktorý na inšpektorát práce podáte. Bežne je to 60 až 90 dní od ich doručenia.
Inšpekcia sa končí buď protokolom a to v prípade, ak sú zistené nedostatky alebo záznamom, ak nedostatky zistené nie sú. „Zároveň inšpektor práce v protokole nariaďuje zamestnávateľovi nedostatky odstrániť,“ hovorí Katarína Timková, právnička inšpektorátu práce v Prešove.
Za niektoré prehrešky je pokuta uložená vždy. Konkrétne v prípadoch, ak sú zistené nedostatky z oblasti pracovnoprávnych vzťahov, napríklad porušenie Zákonníka práce alebo je konštatované nelegálne zamestnávanie.
„Ak sú zistené nedostatky z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uloženie pokuty môže inšpektorát zvážiť, ak sú však nedostatky zistené na základe podnetu, spravidla sa pokuta aj ukladá,“ hovorí.
Ak vám nevyplatia mzdu a gastrolístky
Keď na inšpektoráte nepochodíte, obráťte sa na súd. Žalovať firmu či konateľa?
BRATISLAVA. Vyplatenie mzdy, odstupného, stravného, či preplatenie cestovnej náhrady pri pracovnej ceste je podľa Zákonníka práce jednou zo základných povinností zamestnávateľa.
Ak má na ne zamestnanec nárok a zamestnávateľ mu bezdôvodne odmieta poskytnúť plnenie, porušuje právne predpisy. V praxi ide o relatívne časté prípady.
Preto je potrebné sa primárne domáhať svojich práv voči tejto právnickej osobe a nie voči konateľovi firmy.
Poškodený zamestnanec má nasledovné možnosti:
Poslať zamestnávateľovi písomnú výzvu na splnenie povinnosti.
Obrátiť sa aj opakovane na inšpektorát práce, ktorý môže po kontrole uložiť zamestnávateľovi pokutu.
Obrátiť sa na súd a podať návrh na vydanie platobného rozkazu, respektíve žalobu na plnenie. Ak zamestnanec na súde riadne preukáže svoj nárok dôkazmi, napríklad predložením pracovnej zmluvy, výplatnej pásky, výpisu z účtu, svedeckou výpoveďou a podobne, súd zaviaže zamestnávateľa, aby mzdu či odstupné do určitého dátumu doplatil, inak ho postihne exekúcia.
Ak zamestnávateľ má dostatok financií, je nevyplatenie mzdy a odstupného trestným činom, zamestnanec teda môže podať na zamestnávateľa ako právnickú osobu aj trestné oznámenie.
Obťažuje vás šéf? Môžete ho žalovať
Ak sa k vám nesprávajú slušne, môžete podať žalobu či trestné oznámenie.
BRATISLAVA. Ak sa zamestnanec na pracovisku stretáva s vulgarizmami spolupracovníkov alebo šéfa, obchytkávaním, viaczmyselnými vtipmi alebo nezmyselnými pracovnými úlohami, môže ísť za určitých okolností o obťažovanie, prípadne sexuálne obťažovanie.
Predovšetkým by mal zamestnanec na to upozorniť nadriadeného a podať sťažnosť. Nie vždy je však takýto postup možný. Ak totiž zamestnanca obťažuje priamo jeho šéf, nezostáva mu nič iné, len sa obrátiť na súd prostredníctvom takzvanej antidiskriminačnej žaloby.
V závislosti od konkrétneho prípadu a od toho, ako sa zamestnávateľ k celej situácii postaví, je možné žalovať tak zamestnanca, ktorý osobu obťažuje či šikanuje, ako aj samotného zamestnávateľa.
Zákonník práce síce nedefinuje pojmy „obťažovanie“ respektíve „sexuálne obťažovanie“, obsahuje však rozsiahle ustanovenie ohľadom zákazu diskriminácie.
Zamestnanec sa však musí pripraviť na to, že svoje tvrdenia na súde bude musieť o niečo „oprieť“ a súdu uviesť také skutočnosti, z ktorých bude možno usudzovať, že bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania.
Za istých okolností by bolo možné v takýchto prípadoch podať pre obťažovanie na zamestnávateľa, respektíve na konkrétnu osobu aj trestné oznámenie.
