BRATISLAVA. O tridsať miliónov eur sa prehĺbil dlh zariadení, ktoré sú pod ministerstvom zdravotníctva. Fakultné a univerzitné nemocnice dlhujú ku koncu marca vyše 230 miliónov eur. Ostatné zariadenia pod ministerstvom vyše deväť miliónov.
Dlh rastie, a to napriek tomu, že minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH postavil do čela nemocníc nových riaditeľov. Počas prvého štvrťroku o štvrtinu rýchlejšie ako vlani. Ministerstvo so zariadeniami rokuje.
„Rast dlhu spôsobili najmä výpadky príjmov. Rezervy sú aj vo fungovaní jednotlivých zariadení,“ povedala hovorkyňa Katarína Zollerová.
Jeseň je šibeničná
Viac ako polovicu dlhu nemocníc tvoria nezaplatené faktúry dodávateľom liekov a špecializovaného materiálu – viac ako 120 miliónov eur. Tí už strácajú trpezlivosť. Zatiaľ svoje pohľadávky nevymáhajú.
Dlhy nemocníc
- dlh všetkých zariadení pod ministerstvom bol 239,5 milióna eur,
- nemocnice dlhujú 230 miliónov,
- od konca roku do 31. marca 2011 stúpol o 30 miliónov eur.
Jeseň však môže byť problematická. „Je dohoda, že do jesene počkáme, keďže situácia je kritická. Ak by sme do jesene nemali prísľub peňazí, museli by sme pristúpiť k predaju pohľadávok a obmedzovaniu dodávok,“ povedal Peter Šumichrast zo Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK–MED.
Podobne chcú postupovať aj dodávatelia liekov. „Vydržíme ešte cez leto. Situácia je neúnosná a neviem, či sa to na jeseň nerozsype,“ povedal konateľ distribučnej firmy Farmakol Miroslav Chmelár.
Zháňajú peniaze
S rastom dlhu sa zvyšuje aj suma, ktorú bude musieť nájsť štát na oddlženie. „Ministerstvo hľadá a pripravuje v spolupráci s rezortom financií spôsob úhrady doterajších záväzkov zariadení,“ povedala Zollerová.
Exminister Richard Raši (Smer) si myslí, že zvyšovanie dlhu je neúspechom vedenia nemocníc, ktoré vymenoval Uhliarik. „Ministrovi s jeho manažmentom sa nepodarilo dosiahnuť vôbec nič.“
Na to, aby nemocnice prežili aj po zmene na akciovky, je podľa poslanca SaS Petra Kalista dôležité zmeniť pravidlá a určiť, či sú všetky oddelenia potrebné a aké sú platby za výkony, tvrdí.
Analytik INEKO Dušan Zachar to vidí pesimistickejšie. „Určitý čas po transformácii síce môžu nemocnice prežívať aj s dlhom, ale dlhodobo určite nie.“
Krčné, očné a urologické oddelenia budú najmä jednodňové. Zanikne 40 z nich.
BRATISLAVA. Štyridsať oddelení z odboru krčné, očné a urologické by podľa našich informácií malo od 1. júla zaniknúť. Nahradiť by ich mala najmä jednodňová chirurgia.
Oddelenia nepovedali
Ide o takmer tretinu oddelení na Slovensku, ktoré by už o mesiac mali zaniknúť. Zrušené by mali byť v rámci optimalizácie, ktorú pripravuje štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Odobril jej to minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH.
Optimalizácia
- Zrušiť sa má 150 oddelení.
- Redukcia sa dotkne všetkých typov nemocníc.
- Malo by ubudnúť okolo 4000 lôžok.
- Oddelenia sa majú meniť na jednodňovú chirurgiu, ambulancie a majú sa centralizovať v špecializovaných zariadeniach.
Ako sa rušenie dotkne jednotlivých regiónov a nemocníc, zatiaľ poisťovňa nepovedala.
Informovať o tom plánuje o dva týždne.
Len niektoré nemocnice sa dnes odvážia povedať, ktoré oddelenia o mesiac skončia. „Na doliečovacom oddelení to bude 27 lôžok. Celkovo 100 lôžok,“ povedal riaditeľ nemocnice v Nitre Kamil Koleják.
K 1. aprílu už nemocnica zrušila 27 lôžok na dermatologickom oddelení, optimalizácia by sa mala dotknúť aj psychiatrickej kliniky, urologického oddelenia, oddelení plastickej chirurgie. Martinská nemocnica už k 1. aprílu zrušila 52 lôžok.
Ako sa bude optimalizovať, nevedia v nemocnici v Poprade. Poisťovňa im vraj nepredložila zmluvy. Rušiť lôžka sa nechystá Detská fakultná nemocnica v Bratislave. Poisťovňa rokuje aj s Univerzitnou nemocnicou v Bratislave a Košiciach.
Rokujú vraj viacerí
V bardejovskej nemocnici tiež nemajú jasno. „Žiadali, aby sme pričlenili traumatológiu k chirurgii. S tým sme nesúhlasili,“ povedal riaditeľ Marián Petko. Dôležité podľa neho je, aby sa oddelenia rušili aj vo veľkých nemocniciach v Bratislave a Košiciach.
Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger si vie predstaviť, že očné a krčné oddelenia by mohli byť len v krajských mestách. Zredukovať by sa podľa neho mali aj pľúcne ústavy v Tatrách. Dostupnosť by to podľa neho neohrozovalo.
