BRATISLAVA. Mladá rodina, ktorá si plánuje o dva roky kúpiť vlastný byt či dom cez hypotéku, môže naraziť na vážny problém. Európska komisia totiž plánuje novými pravidlami prinútiť ľudí, aby na financovanie kúpy nehnuteľností použili 60 percent z vlastných úspor.
Ak toľko peňazí nebudú mať a banka im poskytne vyššie ako 40-percentné financovanie hodnoty bytu alebo domu, musia počítať s vyššími úrokmi. Tie hypoúver značne predražia.
„Je to zatiaľ návrh, ktorý musí ešte schváliť Európsky parlament a Európska rada. Do praxe by sa mohol zaviesť najskôr o dva roky,“ povedala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nezmyselné riešenie Podľa expertov je návrh Bruselu nezmyselný, pretože poškodí predovšetkým menej bonitných klientov.
Nová hypotéka priemerná hodnota nehnuteľnosti je 60-tisíc eur, podľa návrhu Bruselu banka poskytne maximálne 24tisíc, klient 36-tisíc eur, ak klient ušetrí 100 eur mesačne, sumu nasporí za 25 rokov, ak ušetrí 200 eur mesačne, sumu nasporí po 13 rokoch. Zdroj: Finančná hitparáda
„Je to ekonomický nezmysel. Toľko peňazí nemá šancu mladý človek nasporiť,“ vraví analytik Symsite Research Vladimír Dohnal. Podľa neho by vláda na jednej strane dotovala hypotéky pre mladých bonifikáciou a druhou rukou by ich bila vysokými úrokmi a podmienkami.
Ak by sa napríklad rodina rozhodla financovať nehnuteľnosť v hodnote 60tisíc eur, podľa návrhu z Bruselu by na jej kúpu mohla čerpať „lacnejšiu“ hypotéku maximálne vo výške 24tisíc eur. Zvyšných 36-tisíc eur, by si musela z platu našetriť.
„Ak by si rodina mesačne odložila napríklad 100 eur, potrebnú sumu by našetrila za 25 rokov,“ povedal Maroš Ovčarik z portálu Finančná hitparáda.
Mladí ľudia by mohli hľadať východisko v dlhodobom prenájme. Zvýšený dopyt po ňom by neskôr tlačil ceny nájomného bývania nahor.
Naše banky sú proti S návrhom nesúhlasia naše banky, ktoré by prišli o väčšinu klientov. „Je to zlý návrh, ktorý nie je v našich podmienkach rozumný,“ povedal Juraj Valachy z Tatra banky.
Oproti západným krajinám sme v splácaní úverov disciplinovanejší a týmto návrhom sa nedajú zaškatuľkovať všetky európske krajiny. Hrozí, že by takéto pravidlo vyvolalo realitnú bublinu spred troch rokov.
„Nafúkla by sa tesne pred jeho zavedením. Klienti by sa totiž snažili vyhnúť nevýhodným podmienkam,“ vraví Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.
Vyššie krytie pre banky Limity pre banky pritom nie sú ničím novým. Návrhy na ich zavedenie padli už pred troma rokmi pri príprave takzvaného Basilu III. Ten má od roku 2013 posilniť kapitálovú primeranosť bánk a zaviesť nové štandardy aj pre likviditu.
„Už vtedy odznelo, že ak banka poskytne úver nad 40 percent hodnoty nehnuteľnosti, bude musieť viazať viac kapitálu ako doteraz,“ povedal šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Banka by tak musela počítať s vyššími nákladmi na zabezpečenie kapitálu, ktoré by si kompenzovala cez vyššie úroky pre klientov. Dnes platí, že čím má klient vyšší podiel vlastných peňazí na financovaní, tým lepší je aj jeho rating a úrok, ktorý dostane.
Ak Brusel uspeje, Slovensku hrozí hypotekárny infarkt, píše Ivan Štulajter.
