BRATISLAVA. Denník SME vyšiel s bielou titulnou stranou štyrikrát, dvakrát to bolo za vlády Roberta Fica zo Smeru. K protestu proti tlačovému zákonu jeho ministra kultúry Mareka Maďariča sa v roku 2008 pridali všetky slovenské denníky okrem Športu, protestovalo proti nemu aj zahraničie.
Na webe BBC je zmienka o tlačovom zákone ako o nebezpečnom koncepte v profile našej krajiny. Kritizovali ho Reportéri bez hraníc.
Minulý týždeň poslanci zákon novelizovali, najkritizovanejšie ustanovenia vypadli. Znenie predložené ministrom kultúry Danielom Krajcerom (SaS) už politikom automatické právo na odpoveď nedáva.
„Toto právo sa pre verejného činiteľa obmedzuje, ak ide o tvrdenie súvisiace s výkonom jeho právomocí. Ako súkromnej osobe mu zostáva,“ povedal Krajcer. Vydavatelia sú spokojní, zákon dlhodobo kritizovali. Novela sa podľa Krajcera dá ešte vylepšovať, ale najskôr o dva roky.
Vlažný Smer Zmeny Tlačový zákon
obmedzuje právo na odpoveď pre verejného činiteľa a politikov, ak ide o tvrdenie súvisiace s výkonom ich právomocí, súkromným osobám právo na odpoveď zostáva, žiadať možno iba o odpoveď na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, ruší sa právo na peňažnú náhradu, ak oprava, odpoveď či dodatočné oznámenie, nebudú uverejnené, opravy či odpovede budú na vopred vyhradenom, na to určenom mieste, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za zverejnené informácie, ktoré poskytol niektorý z ústavných činiteľov.
„Právo na odpoveď nie je pre politikov. Právo na odpoveď je pre individuálne osoby, ktoré nemajú možnosť odpovedať na určitú informáciu, ktorá sa uverejní,“ vysvetľoval účel zákona Fico ako premiér pred prijatím zákona.
Jeho predpoveď sa nevyplnila, žiadostí od obyčajných ľudí dostávali redakcie minimum.
Maďarič tvrdí, že novelou koalícia spláca dlh vydavateľom za údajnú nadprácu a poisťuje si ich lojalitu. Jeho kolegovia sú miernejší a hovoria len, že obavy vydavateľov pred starým zákonom boli prehnané.
„Zákon som vnímal pozitívne, pretože vytvoril tlak na objektivitu tlačených médií,“ povedal poslanec Ján Podmanický (Smer).
Ako politikovi mu vraj chýbať nebude, rovnako ani jeho kolegovi Dušanovi Jarjabkovi, ktorý predsedá parlamentnému mediálnemu výboru. Nevyužili ho.
Čo novinám prekážalo? „Zákon nám ukladal povinnosť uverejniť odpoveď za každých okolností, aj keď naše zistenia boli pravdivé. Stačilo, ak žiadosť spĺňala formálne náležitosti,“ povedala šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková. Ak by tak noviny neurobili, po súdnom konaní nasledovala pokuta.
„Dostali sme približne stovku žiadostí, časť sme zverejnili, zvyšok odmietli pre formálne nedostatky,“ hovorí Slišková.
Politici vymenili súdy za internet, píše Juraj Javorský.
Odmietali aj ďalší Aj v iných novinách uverejnili len zlomok žiadostí. Denník Új Szó, ktorý patrí rovnakému vydavateľstvu ako SME, uverejnil podľa zákona tri opravy. To isté by vraj urobili bez ohľadu na tlačový zákon. „V tých prípadoch sme urobili chybu. Celkovo prišlo žiadostí o opravu či odpoveď asi dvadsať,“ hovorí šéfredaktor Norbert Molnár.
Najskôr ich chodilo viac, potom prestali. Väčšinou boli od firiem a komunálnych politikov „Z veľkej politiky prišli len dve, ale neuverejnili sme ich.“
Do ekonomického týždenníka Trend chodili najmä žiadosti firiem. „Zákon nám v konečnom dôsledku nesťažil prácu výrazne, ale skôr zbytočne,“ povedal Oliver Brunovský, konateľ vydavateľstva Trend Holding. Podľa neho uplatnenie tlačového zákona aj firmám sťažili formálne náležitosti.
Časť odmietnutých sťažovateľov sa obrátila so žalobou na súdy. V koľkých sporoch o odpoveď rozhodujú, nie je známe.
Zákon využili Mečiar, Fico aj sudcovia
Minulý týždeň musel denník SME uverejniť na druhej strane odpoveď sudcu Pavla Polku.
BRATISLAVA. Bežní ľudia o odpoveď v denníku SME žiadali zriedka, zato odpovedať chcel napríklad exminister financií Ján Počiatek, exminister kultúry Marek Maďarič (obaja Smer), šéf Istrokapitálu Mário Hoffman, Sociálna implementačná agentúra, obec Tesáre, exprimátor Čadce, viacerí sudcovia, ale aj aktivistka proti potratom Jana Tutková.
Desaťkrát písal Robert Fico (Smer). Deväťkrát žiadal opravu, raz aj odpoveď, ktorú najprv sľuboval nevyužiť. Deväťkrát prišla jeho žiadosť ako od predsedu vlády, vlani v lete ako predsedu Smeru. Väčšinou reagoval na komentáre, približne polovicu jeho žiadostí o opravu noviny uverejnili.
Do vlaňajších parlamentných volieb chodilo do SME žiadostí o odpoveď či opravu asi desať mesačne, dnes príde len jedna za pár týždňov.
Prvý bol Mečiar Tlačový zákon v roku 2008 neplatil ani 48 hodín a už ho ako prvý chcel využiť predseda HZDS Vladimír Mečiar. Žiadal opraviť názory Mariána Leška, hoci tlačový zákon sa vzťahoval len na skutkové tvrdenia.
„Myslela som, že práve ľudia z týchto kruhov si dajú prácu s naštudovaním toho komplikovaného zákona,“ povedala vtedy šéfka syndikátu novinárov Zuzana Krútka.
Prvý prehraný súd Poslednou zverejnenou bola minulotýždňová odpoveď sudcu Pavla Polku. Nariadil ju súd, v tlačenom SME bola v piatok na tretine druhej strany. „Odsúdená na mňa v roku 1999 a 2000 vyliala vedro špiny, ktorého sa nezbavím do konca života,“ napísal v odpovedi Polka.
Dotkli sa ho články týždenníka Moment a denníka Pravda. Autorky v nich spomínali alkohol a úplatky. Denník SME v roku 2008 len písal o rozsudku v spore Polku s novinárkami a opísal dôvody, za ktoré mali byť dve novinárky odsúdené.
Vydavateľstvo Polkovi už zaplatilo 1659 eur, jeho právničke podobne vysoké trovy konania. Právnici vydavateľstva zvažujú dovolanie na Najvyšší súd a podanie na Ústavný súd.
„Na prípade odpovede sudcovi Polkovi vidno, že novinám reálne hrozilo, že budú musieť ustupovať a platiť,“ povedal šéfredaktor denníka SME Matúš Kostolný o rizikách práva na odpoveď.
(trš)
Amketa: Aké sú po zmene tlačového zákona najväčšie hrozby pre slobodu slova na Slovensku?
Pavol Múdry, predseda Správnej rady Slovenského výboru medzinárodného novinárskeho inštitútu
Zákon je dnes jedným z najprogresívnejších v Európe. Najväčším problémom budú súdy a stav justície, ktorá stále môže občianske žaloby posudzovať podľa určitej svojvôle. Problémom je aj to, že ohováranie je aj v trestnom zákone.
Peter Mertus, generálny riaditeľ vydavateľstva Ringier
Najväčšou prekážkou slobody slova je stav slovenského súdnictva.
Peter Kubínyi, predseda Slovenského syndikátu novinárov
Pokiaľ ide o slobodu slova, nevidím vážnejšie problémy.
Pokiaľ ide o slobodu tlače, problémy vidím - v možnosti presadzovať partikulárne záujmy, veď definícia cenzúry v zmysle ovplyvňovania novinárskeho obsahu sa do textu zákona opäť nedostala, či v obmedzení pluralizmu žurnalistiky, čo vyplýva aj z toho, že neexistuje jasne definovaný štátny spôsob podpory plurality médií.
Problémom je aj to, že zákon sa bojí priznať, že existuje aj internetová žurnalistika.
Alexej Fulmek, generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press
Žiadne neboli a nie sú. Prekážky slobody slova sú len v hlavách neslobodných tvorov. Neprimerané pokuty sú nepríjemným nástrojom trestu, ale v skutočnosti nemajú silu ohroziť slobodu tlače.
Zlepšiť mediálne prostredie a stav médií na Slovensku by mohli múdra justícia, lepší vzdelávací systém, vyššia kvalita novinárskej práce, ale to už by sme boli mimo témy tlačového zákona.
Tlačový zákon po novele je dobrý a podľa mňa ide až za hranicu potrebného obmedzením práva na odpoveď pre verejných činiteľov.
