BRATISLAVA. Špekulácie, či Slovensko potopí pomoc zadlženému Grécku z eurovalu 1, zastavila utorňajšia dohoda koaličných partnerov.
Na stretnutí, ktoré premiérka Iveta Radičová zvolala v podvečer schôdzky ministrov financií eurozóny, sa koalícia dohodla, že Národná rada dá vláde mandát na súhlas s pomocou. Včera nám to potvrdil predseda Národnej rady a SaS Richard Sulík.
Niečo za niečo Minister financií Ivan Mikloš tak včera mohol v Bruseli povedať, že Bratislava povie pomoci Grécku áno, akurát s podmienkami.
Päť podmienok Slovensko bude súhlasiť s pôžičkou pre Grécko z eurovalu 1 za podmienok:
Grécka vláda sa dohodne s opozíciou na úspornom balíčku opatrení. Pôžička sa zabezpečí gréckym majetkom. Grécko sprivatizuje rozsiahlejšiu časť štátneho majetku. Na ďalšej pomoci Grécku sa bude spolupodieľať aj Medzinárodný menový fond. Na pomoci krajine sa zúčastnia aj investori.
Grécko sa pred rokom dohodlo na zahraničnej pomoci za 110 miliárd eur, teraz by podľa neoficiálnych informácií malo získať ešte viac, zhruba 130 miliárd.
Slovensko podľa Sulíka podmieňuje pomoc Grécku z dočasného eurovalu piatimi podmienkami.
Zsolt Darvas z ekonomického think-tanku Bruegel pripúšťa, že môžeme uspieť. Krajiny ako Nemecko, Fínsko, Holandsko chcú nákladmi zaťažiť aj súkromných investorov, čo je jedna z našich podmienok.
Grécka vláda sa dohodne s opozíciou na úspornom balíčku a na privatizácii štátneho majetku. Podľa neoficiálnych zdrojov by odpredaj štátnych podielov mohol krajine priniesť 30 miliárd eur.
Grécku má požičať aj Medzinárodný menový fond, s čím sa aj ráta. Spolu s eurokomisiou by mal Grécku požičať 45 miliárd eur. Pôžičky sa majú zabezpečiť gréckym majetkom, nie však cennými papiermi.
Dobrovoľníci Najotáznejšia je však účasť privátneho sektora. Počíta sa s tým, že investori budú súhlasiť s výmenou doterajších gréckych dlhopisov za nové s dlhšou splatnosťou o sedem rokov.
„Súkromní investori môžu dostať napríklad prísľub, že tieto podmienky sa im nezmenia ani v prípade, ak by Grécko nebolo schopné v budúcnosti splácať svoje záväzky,“ hovorí šéf UniCredit Bank Jozef Barta.
Investori by podľa plánov mali Grécku „podarovať“ 30 miliárd. Ich účasť na pomoci pretláča najmä Nemecko. Proti reštrukturalizácii gréckeho dlhu sa stavia Európska centrálna banka.
„Účasť privátneho sektora môže mať rôznu podobu a my preferujeme účasť na privatizácii, kde sú veľmi veľké nevyužité možnosti, pokiaľ ide o grécky majetok, ktorý je veľmi dobre privatizovateľný,“ povedal včera Jozef Makúch, člen Rady guvernérov ECB.
Podľa analytičky Next Finance Markéty Šichtařovej sa však aj v prípade výmeny gréckych dlhopisov za nové dá hovoriť o bankrote krajiny.
Čo si myslí o schopnosti Grécka splácať svoje záväzky, povedala jasne aj ratingová agentúra Standard & Poor's. Krajine zrazila rating na najnižšiu možnú úroveň s negatívnym výhľadom.
Grécko má horšie hodnotenie ako Kuba, Pakistan, Ekvádor či Jamajka.
Poistenie proti bankrotu Grécka sa od pondelka pohybuje okolo úrovne 16,2 percenta. Úročenie 10ročných gréckych dlhopisov vyskočilo na 17,2 percenta.
Slovenská vláda môže byť na smiech, myslí si Ivan Štulajter.
