BRUSEL. Nervozita na trhu pre nejasnosti, ako sa bude riešiť dlhová kríza Grécka, sa naďalej prehlbuje. Trh neverí tomu, že Atény dokážu splatiť svoje dlhy, ktoré sa vyšplhali na 340 miliárd eur čiže 150 % hrubého domáceho produktu.
Mnohí účastníci trhu očakávajú v strednodobom horizonte bolestivú reštrukturalizáciu. Zjavná slepá ulička, do ktorej sa ministri financií eurozóny v utorok v noci dostali, posunula v stredu cenu poistenia gréckych vládnych dlhopisov vyššie o 61 bázických bodov na rekordných 1 651 bázických bodov.
Päťročné poistenie gréckych vládnych dlhopisov v hodnote 10 miliónov eur tak stojí 1,65 milióna eur.
Premiér ponúkol rezignáciu Grécky premiér Jorgos Papandreu ponúkol svoju rezignáciu výmenou za vytvorenie vlády národnej jednoty, na ktorej by sa okrem jeho Panhelénskeho socialistického hnutia podieľala aj konzervatívna opozícia. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ponúkaná demisia premiéra je reakciou na mohutné demonštrácie, ktoré sa dnes uskutočnili v Aténach v rámci 24-hodinového generálneho štrajku a prerástli do stretov s políciou.
Tá zasahovala slzotvorným plynom, omračujúcimi granátmi a obuškami. Demonštranti hádzali na policajtov zápalné fľaše, kamene a potraviny. Na hlavnom námestí sa podľa svetových agentúr zhromaždilo približne 30.000 ľudí. Bolo vidieť horiace smetné koše.
K stretom došlo dnes najprv pred budovou parlamentu, neskôr pred ministerstvom financií. Demonštranti, ktorí prišli do Atén protestovať proti ďalšiemu znižovaniu životnej úrovne v zadlženej krajine, sa snažili zabrániť začiatku schôdze o prijatí päťročného plánu úsporných opatrení, ktoré by mali Grécko zachrániť pred bankrotom na finančných trhoch.
Ministri financií riešenie pre Grécko nenašli Ministri financií eurozóny v Bruseli v utorok dlho do noci diskutovali, ako sa majú súkromní vlastníci gréckych dlhopisov podieľať na druhom záchrannom balíku pre Atény bez toho, aby na finančných trhoch vznikli ešte horšie turbulencie.
Ministri sa opäť stretnú v nedeľu večer v Luxemburgu a dohodu chcú pripraviť pre summit EÚ, ktorý bude 23. a 24. júna.
Možní investori zamerajú svoju pozornosť na piatkové berlínske stretnutie medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, ktorí názorovo stoja na opačných koncoch stratégie pre riešenie gréckeho dlhu. Z ich kompromisného stanoviska sa môžu zrodiť základné rysy konečnej dohody.
Keďže existujú silné obavy, že nemecké plány s druhým finančným balíkom pre Grécko spôsobia novú vlnu nákaz (aj iné, finančne ohrozené štáty by mohli žiadať dodatočné balíky pomoci), Európska centrálna banka, Európska komisia a Francúzsko tlačia na prijatie mäkších riešení - tie by mali posmeliť európskych akcionárov, aj prostredníctvom rôznych stimulov, aby investovali do nového balíka opatrení, ktorý pre Grécko znamená nový dlh.
"Musíme byť veľmi pozorní, aby celá táto záležitosť nebola považovaná ako pôžička. Musíme dávať pozor, aby to neviedlo ku znižovaniu ratingov. Iba za týchto prísnych podmienok môžeme súhlasiť s účasťou súkromného sektora," vyhlásil Wolfgang Schäuble.
Minister financií Ivan Mikloš po rokovaní povedal, že záchranu zadlženého Grécka nie je možné urobiť bez účasti privátneho sektora.
Mikloš: Riziko prenosu nákazy chceme zmenšiť "Keď všetko zostane v rukách štátov a daňových poplatníkov, potom o akej reštrukturalizácii môžeme hovoriť?" vyhlásil Mikloš. Na druhej strane, čím bude podľa neho silnejšia miera účasti privátneho sektora, tým bude vyššie riziko technického defaultu a možného prenosu nákazy.
"Stále sa diskutuje, hľadá sa kompromis medzi čo najväčšou mierou účasti súkromných investorov a medzi čo najmenším rizikom prenosu nákazy a hrozby defaultu," opísal slovenský minister zákulisie rokovaní v Euroskupine.
"Ja vychádzam z toho, aby sme o tej miere diskutovali aj kvantitatívne. Aby sme si povedali, koľko teda by mala byť účasť privátneho sektora. Aká časť toho účtu by sa mala zaplatiť privátnymi investormi. Ale to všetko sú otvorené otázky. My sme nič neuzatvárali," zhrnul priebeh bruselských rokovaní minister Mikloš.
Podľa neho by mala byť dohoda o novom finančnom balíčku pre Grécko by uzavretá do 11. júla, povedal Mikloš novinárom v stredu po zasadaní slovenského kabinetu.
Radičová: Už existuje len zlé a horšie riešenie Slovenská premiérka Iveta Radičová kritizovala pomalú reakciu krajín eurozóny na grécku dlhovú krízu. "Stratili sme rok," povedala Radičová v utorok večer vo Viedni pre rakúsku tlačovú agentúru APA. Teraz podľa nej existujú už iba "zlé" a "horšie" rozhodnutia. "Existuje len jedna šanca, ako robiť zodpovednú politiku: rozpočtové škrty a konsolidácia verejných financií."
Slovensko už pred rokom varovalo, že ďalšie pôžičky nevyriešia grécke problémy, upozornila Radičová. "Dnes už vieme, že dlhy sa nedajú vyriešiť ďalšími dlhmi." Už nestačí od Atén požadovať výdavkové škrty. Grécko musí tiež privatizovať a predovšetkým všetky grécke politické strany musia dospieť k širokému konsenzu o ďalšom postupe.
Reštrukturalizácia je možná napriek odporu ECB Poradca nemeckého ministerstva financií, profesor Oxfordskej univerzity Clemens Fuest, v článku pre stredajšie vydanie denníka Handelsblatt navrhuje, ako obísť nesúhlas Európskej centrálnej banky s reštrukturalizáciou záväzkov Atén a zároveň zaručiť, že ECB bude naďalej poskytovať likviditu gréckym bankám.
Predstavitelia ECB hovoria, že centrálna banka eurozóny by nemohla akceptovať reštrukturalizované grécke dlhopisy ako kolaterál pri svojich úverových operáciách. Znamenalo by to, že veľká časť gréckeho finančného sektora by stratila prístup k úverom.
Fuest však tvrdí, že vlády eurozóny by mohli Európskej centrálnej banke ponúknuť garanciu, ktorá by jej umožnila pokračovať v poskytovaní úverov gréckym bankám aj v prípade reštrukturalizácie záväzkov Atén.
"Vlády na seba neprevezmú nijaké finančné riziká, keďže sú akcionármi ECB," napísal Fuest pre Handelsblatt.
Krach Grécka môže vyvolať reťazovú reakciu, tvrdí rakúska ministerka Krach Grécka môže vyvolať reťazovú reakciu, ktorá bude mať obrovské následky pre celú eurozónu, povedala dnes rakúska ministerka financií Maria Fekterová pred rakúskym parlamentom.
"Ak európske krajiny náhle pošlú Grécko do platobnej neschopnosti, tento šok vyvolá nebezpečenstvo nákazy a ostatné krajiny sa dostanú do vážnych problémov," uviedla Fekterová počas opozíciou iniciovanej diskusie o záchrannom balíku pre Grécko, ktorý pripravujú krajiny eurozóny.
"Nedá sa predpovedať, koho to zasiahne." Dodala, že opatrná a prísne kontrolovaná pomoc Grécku pri znižovaní dlhu je lepšou cestou.
Mikloš o gréckom dlhu pre CNBC
