BRATISLAVA. Ako by sa prípadný grécky bankrot dotkol európskych bánk, je otázka, ktorá zamestnáva viacerých ekonómov.
Najväčším zahraničným vlastníkom gréckych štátnych dlhopisov sú francúzske banky. Veľký podiel majú aj nemecké banky.
Nemecko na rozdiel od Francúzska presadzuje, aby sa na pomoci Grécku podieľal aj súkromný sektor. Podľa Financial Times Nemci už netrvajú na tom, aby sa splatnosť gréckych dlhopisov predĺžila o sedem rokov.
Goldman Sachs nedávno odhadol, že ak by sa hodnota gréckych vládnych dlhopisov znížila o 20 až 60 percent, pre európske banky by to znamenalo stratu 13 až 41 miliárd eur.
To zodpovedá jednému až trom percentám vlastného kapitálu bánk. Grécke banky by však v takom prípade už potrebovali vládnu pomoc.
Naše banky
Slovenské banky majú v gréckych dlhopisoch podľa údajov Národnej banky (NBS) približne 500 miliónov eur, čo je 0,91-percentný podiel na bilančnej sume celého bankového sektora.
Podiel gréckych dlhopisov na objeme cenných papierov bankového sektora dosahuje 3,54 percenta.
„Z pohľadu sektora je to zanedbateľná položka. Nepoznám však údaj, koľko bánk ich vlastní,“ hovorí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, Dexia, VÚB, ČSOB či napríklad UniCredit Bank informovali, že grécke dlhopisy nevlastnia. Poštová banka oznámila, že zverejnenie alebo komentovanie takýchto informácií by bolo porušením bankového a obchodného tajomstva.
NBS v analýze za rok 2010 pripúšťa, že vybrané banky sú vystavené riziku poklesu hodnoty vládnych dlhopisov v dôsledku zníženia úverovej kvality emitenta. Nepriaznivý vývoj môže mať podľa centrálnej banky na tieto banky negatívny dosah.
„NBS venuje tejto skutočnosti náležitú pozornosť vrátane dosahu z prípadnej reštrukturalizácie gréckeho dlhu na finančnú situáciu subjektov, ktoré vlastnia grécke dlhopisy,“ povedala včera hovorkyňa NBS Petra Pauerová.
Analytička Next Finance Markéta Šichtařová nepredpokladá, že by odpísanie časti pohľadávok gréckych veriteľov malo výraznejší vplyv na slovenský bankový sektor.
„Je tu však riziko, že by sa niektoré slovenské banky dostali do straty,“ hovorí. Problém nevidí ani v prípade českých bánk.
Otázne je to, ako by sa zachovali materské spoločnosti našich bánk, keby znamenali pre grécke dlhopisy straty. NBS tvrdí, že stanovila limity, ktoré zabraňujú prelievaniu zdrojov z našich bánk do ich matiek v zahraničí.
Ani Podľa Šichtařovej sa nedá hovoriť o veľkom riziku. „Určite by k prevedeniu určitého podielu aktív došlo cez rôzne menej priehľadné operácie, ale to nie je otázka zásadnej sumy,“ povedala.
Dohoda sa stále odsúva
Či a koľko sa z gréckych bondov odpíše, sa zatiaľ európski ministri financií nedohodli. Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn predpokladá, že na nedeľňajšej schôdzke sa dohodne v poradí piata úverová tranža pre Grécko.
Ide ešte o úver dohodnutý vlani v máji. Uzavretie dohody, akým spôsobom by sa mali na ďalšej gréckej pomoci podieľať súkromní investori, sa presunula na 11. júl. Návrhy narážajú na to, že ratingové agentúry nepovažujú účasť súkromného sektora na pomoci za dobrovoľnú.
No podľa včerajších informácií agentúry Reuters to môže byť ešte neskôr. Kancelárka Angela Merkelová a minister financií Wolfgang Schäuble dávajú prednosť odloženiu rozhodnutia. Nemenovaný zdroj dodal, že Berlín tradične podporujú Holandsko, Fínsko a Slovensko.
Euro pokračovalo aj včera v oslabovaní. Dostalo sa pod hranicu 1,41 dolára.
Prezident sa obáva o demokraciu
Podpora gréckej vlády klesá. Prezident sa obáva politického chaosu v krajine.
ATÉNY. Grécky prezident Karolos Papulias vyzval politikov v krajine, aby sa správali zodpovedne a nedopustili, aby ekonomická kríza v Grécku spôsobila aj politický zmätok či dokonca ohrozila demokraciu.
„V tomto kľúčovom období musíme byť všetci zodpovední, aby sme zaistili, že nepremeníme hospodársku krízu na politickú,“ povedal lídrom gréckych strán.
Gréckemu premiérovi Jorgosovi Papandreovi sa v stredu večer nepodarilo presadiť vytvorenie veľkej koalície svojich socialistov s konzervatívnou opozíciou.
A to ani po ponuke, že v prípade sformovania vlády národnej jednoty odstúpi. Včera sa chystal urobiť zmeny vo vláde a chcel sa uchádzať v parlamente o vyslovenie dôvery pre reorganizovaný kabinet.
Podpora premiéra v jeho vlastnej strane však klesá. Včera z funkcie odstúpili traja poslanci jeho Panhelénskeho socialistického hnutia.
Desiatky socialistických poslancov podpísali výzvu, aby premiér okamžite zvolal zasadnutie parlamentnej frakcie strany, ktorá v zákonodarnom zbore disponuje tesnou väčšinou.
tasr
