BRATISLAVA. Mechanicky stačí odskúšať iba jeden výrobok, ostatné sa otestujú virtuálne. To je jeden z vynálezov, na ktorom pracuje technologický inštitút Ceit. Tamojší vedci tiež vymýšľajú pre automobilky mobilné robotické systémy.
Takéto inovácie sú však u nás výnimkou. V inovačnej výkonnosti Slovensko obsadilo v rámci únie 23. miesto. Preskočili nás aj Česi, Poliaci či Maďari. Rebríček vedú Švédi, najhorší sú Lotyši.
Viac peňazí od štátu
Krajiny únie vynakladajú na inovácie v priemere 1,82 percenta hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo Slovensko len necelého pol percenta. Píše to ministerstvo hospodárstva v materiáli, ktorý sa chystá predložiť vláde.
Zahraničné firmy majú len slabú motiváciu preniesť sem svoj výskum a vývoj, myslí si Milan Gregor z inštitútu Ceit. Inde často firma platí len polovicu nákladov investície.
„Chýba nám posledný článok – ako preniesť vynálezy z laboratória do praxe,“ tvrdí zasa šéf Technologické inštitútu Slovenskej akadémie vied (SAV) Marián Janek. Ministerstvo hospodárstva súhlasí. Problém je aj inde.
„U nás sú roztrieštené kompetencie medzi ministerstvami školstva, financií a hospodárstva,“ povedal Robert Merva z rezortu.
Zamestnanci šetria VW
Aj preto sa pripravila nová koncepcia podpory inovácií. Okrem toho majú vynálezy aj svojho patróna – splnomocnenca vlády pre vedomostnú ekonomiku Martina Bruncka. Balík opatrení obsahuje aj takzvaný projekt Minerva.
Rezort hospodárstva v materiáloch popisuje plány vytvoriť technologické parky či inovačné centrá.
Naši vedci plány vítajú. Napríklad vo Fínsku sú v jednom technologickom parku s Nokiou či Siemensom, hovorí Janek z SAV.
Firmy často vedcov hľadajú aj medzi zamestnancami. „V minulom roku nám pomohli zlepšeniami ušetriť viac ako 7,3 milióna eur, 1,3 milióna kilowatthodín elektriny, 262-tisíc kubických metrov plynu a 752 ton emisií. Za zlepšovacie návrhy môžu získať odmenu až do výšky 8400 eur,“ tvrdí hovorca bratislavského Volkswagenu Vladimír Machalík.
