PETROHRAD. Na trojdňovom Medzinárodnom hospodárskom fóre, ktoré sa skončilo v Petrohrade ruské vedenie muselo pred predstaviteľmi medzinárodného podnikateľského sveta priznať, že v krajine nie je dobré investorské prostredie.
Obzvlášť je alarmujúci fakt, s ktorým prišli v jednej štúdii pracovníci ruského ministerstva pre hospodársky rozvoj. Rozlohou najväčšia krajina sveta je medzi najdôležitejšími rozvojovými štátmi BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) s odstupom najhoršia.
Je to výsledok korupčných pomerov, právnej neistoty, slabej infraštruktúry a nízkeho vedeckého potenciálu.
Surovinový štát priznáva sám, že sa veľmi spolieha na príjmy za export ropy a zemného plynu a neusiluje sa o diverzifikáciu svojej hospodárskej základne.
V ratingu konkurencieschopnosti je Rusko spomedzi 136 hodnotených krajín na 63 mieste. Nachádza sa medzi Srí Lankou a Uruguajom.
"Tendencia je hrozivá. Krajina reálne stráca vo svete trhy a vplyv," povedal manažér a analytik Anton Rachmanov z investičnej banky Trojka Dialog.
Ako príklad uviedol rokovania Ruska s Čínou o dodávkach plynu, ktoré sa napriek prítomnosti čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa tento týždeň v Moskve, úspešne nezavŕšili. Strany sa okrem iného nedohodli na cene paliva. Čína bude radšej brať zemný plyn od Turkménska.
Analytici a šéfovia koncernov počas fóra opakovane tvrdia, že problémy sú známe. Ale diskusie väčšinou neprinášajú nijaké výsledky. Rachmanov sa sťažuje aj na nedostatok politickej konkurencie. Bez nej napokon nedochádza ani k hospodárskemu pokroku.
Jedným z mála zahraničných manažérov, ktorí verejne vyslovili nespokojnosť s pomermi v Rusku, bol šéf dánskeho nadnárodného koncernu Carlsberg.
Jörgen Buhl Rasmussen poukázal na nevypočítateľnosť hospodárskej politiky. V dôsledku neočakávaného rastu spotrebnej dane musel zvýšiť cenu piva o 25 percent. Napriek tomu však on a mnohí iní investori zostávajú verní podnikaniu na ruskom trhu.
Informovala o tom agentúra DPA.
