BRATISLAVA. Zlom v spore Tiposu s cyperským Lemikonom o ochranu know-how Športky môžu priniesť podrobné informácie o zmluvných vzťahoch, ktoré mala štátna lotéria so Športkou v 90. rokoch. Tie hovoria, že Tipos Športke za jej služby pravidelne platil nemalé sumy.
Najvyšší súd vlani prikázal Tiposu zaplatiť Lemikonu vyše 14 miliónov eur, no len za neoprávnené používanie ochranných známok.
Časť sporu, ktorá sa týkala ochrany know-how, vrátil Krajskému súdu v Bratislave. Dôvodom boli práve zmluvné vzťahy Tiposu a Športky.
Zaplatili viac, ako chcela Športka na začiatku
Štátna lotéria poskytla SME prehľad platieb Športke. Išlo o platby za off-line a on-line spracovanie stávok a číselných lotérií. Tipos platil od roku 1993 do júna 1999, keď platnosť zmlúv skončila. Tipos dovtedy zaplatil Športke takmer 286 miliónov slovenských korún.
Športka v roku 2000, keď zažalovala Tipos, požadovala za údajné neoprávnené používanie know–how doplatiť licenčné poplatky za zhruba 265 miliónov korún.
Advokát Lemikonu Tomáš Rybář „v teoretickej rovine“ pripúšťa, že tieto informácie môžu meniť podstatu sporu.
„V zásade tým Tipos potvrdzuje, že niečo užíval a za to užívanie platil.“ Na následnú otázku, či je potom správne hovoriť o neoprávnenom používaní know-how, Rybář odpovedal: „Závisí to od rozsahu. Môžeme hovoriť, že za know-how bolo platené v určitom rozsahu, v určitom čase, ale zase to nemusí platiť v inom rozsahu a v inom čase.“
Čo bolo know–how?
Spor o ochranu know-how má dve roviny. Tipos sa s Lemikonom nesporí len o to, či sú nároky cyperskej firmy oprávnené, ale aj o samotnú podstatu know-how.
Súd know–how Športky, čiže súbor jej poznatkov a skúseností, vymedzil cez pochybný znalecký posudok Gabriely Zahatňanskej.
Tvrdí v ňom, že nevie, aké know-how používal Tipos, no toto know-how je totožné s know-how Športky. Posudok spochybnil aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Know–how má opäť skúmať a vymedziť Krajský súd v Bratislave.
Advokátka Tiposu Alexandra Čižmáriková zdôrazňuje, že ak by aj Športka mala určité poznatky a skúsenosti z oblastí číselných lotérií, Tipos si ich platil.
„Akékoľvek ďalšie plnenie by preto bolo duplicitné a neodôvodnené,“ povedala. Tipos tieto argumenty podľa Čižmárikovej vždy predkladal súdom.
„Bratislavský krajský súd sa nimi bude musieť opätovne zaoberať.“ Súd však zasadne až potom, ako rozhodne Ústavný súd. Tipos tam podal sťažnosť za porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
„Žiadame aj o to, aby zrušil rozsudok Najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,“ povedala Čižmáriková.
Súdy zmluvy ignorovali
Aj keď sú informácie o presných sumách novinkou, súdy od začiatku sporu vedeli o existencii kontraktov medzi Športkou a Tiposom.
„Vykonávanie zmluvných činností a dôsledky týchto vzťahov neboli súdmi dostatočné zvážené,“ napísal Trnka v mimoriadnom dovolaní.
Už v roku 2002 predložil Tipos súdu vyjadrenie českého profesora Petra Hajnu, ktorý je odborník na ochranu know-how.
Nespochybnil, že Športka mala nejaké know-how, ktoré Tipos využíval, no k jeho hodnote mal jasný názor: „Bolo konzumované platbami Tiposu v zmysle uzatvorených zmlúv.“
Aj preto, že desať rokov súdy ignorovali tieto zmluvy, vrátil vlani Najvyšší súd spor krajskému súdu.
