BRATISLAVA. Grécko potrebuje rýchlu finančnú pomoc 12 miliárd eur a ďalší balík pomoci za zhruba 110 miliárd eur.
Ministri financií eurozóny na schôdzke v Luxemburgu však rozhodnutie odsunuli na júl. Čakajú, že v Grécku vtedy už bude dohoda o ďalších úsporných opatreniach.
Ministri sa už dohodli, že Grécku budú pomáhať aj súkromní investori, no dobrovoľne. Keďže prídu o časť investície, dá sa čakať, že trhy znervóznejú. Posilniť preto treba aj tzv. euroval, z ktorého už získalo pomoc Írsko a Portugalsko.
Minister financií Ivan Mikloš už dal vláde návrh na zvýšenie našich záruk v dočasnom eurovale zo 4,4 na 7,7 miliardy eur. Pri trvalom eurovale, ktorý má vzniknúť v roku 2013, sa ráta s naším hotovostným vkladom 659 miliónov eur za päť rokov.
Radičovej vláda bude riešiť aj náš hotovostný príspevok vo výške 659 miliónov eur do trvalého eurovalu, ktorý vznikne od polovice roku 2013.
Šef SaS Richard Sulík povedal, že strana nepodporí ani jeden z týchto krokov. „Platí náš postoj, že obe tieto veci nepodporíme,“ povedal včera Sulík.
Šéf Mosta-Híd Béla Bugár hovorí, že Slovensko by nemalo byť krajinou, ktorá pôjde proti krokom únie.
Za spoločné riešenie v rámci EÚ v prípade dočasného eurovalu je podľa poslanca Jozefa Buriana aj strana Smer. Problém však majú s hotovostným vkladom v trvalom eurovale. „Budú nás musieť o to požiadať,“ hovorí poslanec Smeru Peter Kažimír o možnej podpore návrhov.
Odloženené na júl
Ministri financií eurozóny rozhodnutie o 12-miliardovej pomoci odložili na začiatok júla. Súhlas podmieňujú dohodou gréckych politikov na ďalšom úspornom balíčku. Jeho súčasťou majú byť napríklad ďalšie škrty verejných výdavkov zhruba za tri desiatky miliárd eur.
Stále viac Grékov si však myslí, že úsporný balíček je príliš tvrdý, a preto vychádzajú do ulíc. Šetrenie napríklad ráta so znížením platov vo verejnom sektore o tretinu. Grécka opozícia žiada konanie predčasných volieb.
„Som si istý, že Grécko bude schopné prijať potrebné rozhodnutie, pretože alternatíva (bankrot) je oveľa horšia,“ povedal eurokomisár Olli Rehn. Do Grécka sa tento týždeň chystá misia Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, aby posúdili nový úsporný plán.
Dlhové problémy Grécka sa stále nepodarilo zastaviť. V krajine rastie nezamestnanosť, ekonomika sa prepadá. Pôvodné plány boli také, že vláda v Aténach si začne na budúci rok opäť sama požičiavať na finančných trhoch. Investori Grécku však neveria a ženú rizikové prirážky dlhopisov krajiny na čoraz vyššie úrovne.
Dobrovoľná účasť
Grécky premiér Jorgos Papandreu v nedeľu pripustil, že krajina bude potrebovať ďalších zhruba 110 miliárd eur. Balík má byť vyskladaný aj z peňazí z privatizácie a účasti súkromných investorov. EÚ si bankrot Grécka neželá, aby sa dlhové problémy nerozšírili ďalej do Európy.
„Dohodli sme sa na dobrovoľnom zahrnutí súkromného sektora, hoci ešte pred týždňom či dvoma boli na stole rôzne možnosti,“ povedal šéf euroskupiny JeanClaude Juncker.
Malo by ísť zhruba o to, že súkromní veritelia vymenia grécke dlhopisy, keď budú splatné, za nové v rovnakej výške. S dobrovoľnou účasťou by nemalo mať problém ani Francúzsko či Európska centrálna banka.
Nemá s ňou problém ani šéf SaS Richard Sulík, ktorý tým podmieňuje podporu ďalšej pomoci Grécku. Podstatné podľa neho je, aká bude výška pomoci tých, ktorí zarábali na vysokých úrokoch.
Zapojenie súkromého sektora by malo byť na báze Viedenskej iniciatívy. „Banky si predovšetkým uvedomujú, že pád Grécka by znamenal silné turbulencie na finančných trhoch. Utrpeli by ťažké straty. V prípade krachu bánk by sa nákaza rozšírila na ďalšie banky,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. To by malo byť podľa nej hlavnou motiváciou bánk, prečo sa zapojiť do tohto riešenia.
