ATÉNY, BRATISLAVA. Grécko je krajina, ktorá žije vo veľkej beznádeji a zároveň sa potrebuje usmievať na návštevníkov. V platených reportážach z letovísk sa hotelieri usmievajú a hovoria o bezproblémovej dovolenke.
V správach svetových médií však prevažujú reportáže o tom, že Gréci už strácajú nádej vo vlastných politikov a krajinu čaká ešte náročnejšie leto ako to vlaňajšie.
Neistota
„Teraz nikto nevie, čo bude. V prípade prijatia úsporných opatrení by však demonštrácie mohli eskalovať,“ odhaduje ekonomický analytik Kostas Kalloniatis.
Už štvrtý týždeň proti úsporným opatreniam a skorumpovaným politikom nepretržite protestujú na hlavnom aténskom námestí Syntagma tisícky Grékov. Hovoria si aj hnutie rozhorčených a inšpirovali sa španielskymi Indiganos, ktorí rovnako protestujú proti balíčkom vlády.
To sú najhlasnejší reprezentanti všeobecne rozšíreného názoru, že politici už nevedia ponúknuť riešenie, ako sa dostať z dlhov. Spoločne nadávajú a väčšina odmieta ďalšie úsporné opatrenia.
Gréci pomoci fakticky nemôžu uniknúť, píše Peter Schutz.
Do konca júna ich pritom musia prijať. Ak nie, Grécko nedostane ďalšiu pomoc a zbankrotuje. Podľa nedávneho prieskumu 47,5 percenta ľudí je proti nim, so škrípajúcimi zubami by ich prijalo 35 percent Grékov. Ťažké ich bude presadiť aj v parlamente.
Medzi mladými do 29 rokov, ktorí najviac protestujú, je bez práce skoro každý tretí. „Kolabuje výplatný systém, obchodovanie, viaceré firmy nevyplácajú mzdy,“ hovorí Kalloniatis.
V prípade bankrotu sa očakáva, že by ako prvé padli grécke banky. Aj preto si mnohí ľudia už z nich vybrali peniaze. Ukladajú si ich na švajčiarskych či cyperských kontách, prípadne držia doma.
Neistota z ťažkej budúcnosti straší aj tých, čo majú prácu a zarábajú. „Ľudia len šetria, lebo sa obávajú budúcnosti. Kolabuje tak aj dopyt, čo len prehlbuje recesiu,“ hovorí Kalloniatis.
Pomohli im revolúcie
To, že Slovensko veľmi nechce požičať Grécku, sa v gréckych médiách objavilo, veľkú diskusii to však nevyvolalo. Keď pred rokom Slováci tiež od pôžičky ustúpili, hovorili bežní Gréci na ulici, že tomu rozumejú.
Napriek všetkým problémom očakáva grécky turistický priemysel lepšiu sezónu ako tú vlaňajšiu, predpokladajú desaťpercentný nárast. Pomáhajú im revolúcie v severnej Afrike, ktoré oslabili hlavne Egypt.
Pokiaľ sa turisti vyhnú hlavnému aténskemu námestiu, kde im hrozí slzný plyn, tak ich čaká nerušená dovolenka. Ale to bude platiť len vtedy, ak nepríde bankrot.
Politici mrhanie nespozorovali
BRATISLAVA. Slovenskí politici, ktorí nechcú požičiavať Grécku ďalšie miliardy eur, by do Grécka pokojne aj tento rok išli. Tí, ktorí tam už na dovolenke boli, v bežnom živote krajiny míňanie či nezodpovedné hospodárenie nevideli.
„Počas týždňového pobytu v dovolenkovom rezorte viac-menej nie je možné zistiť, aký je vzťah Grékov k verejným financiám,“ odpísal šéf SaS Richard Sulík. V Grécku bol viackrát a išiel by tam znova. Podľa šéfa parlamentu sú tam príjemní ľudia a dobrá klíma.
Šéf zahraničného výboru František Šebej (OKS) v Grécku síce nebol, ale táto krajina ho vždy priťahovala. Aj on si myslí, že rozhadzovanie nie je viditeľné „na ulici“.
Podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská už Grécko navštívila. Ani ona nespozorovala, že krajina plytvá. Tento rok však ide inam.
Miroslav Kern
Našich Grékov slovenské nie pôžičke sklamalo
Gréckych študentov je u nás asi tisíc. Časť z nich uvažuje, že tu zostanú aj po škole.
BRATISLAVA. Rezervovaný postoj Slovenska k ďalšej pôžičke Grékom ich krajanov na Slovensku zamrzel.
„Slovensko je na tom dnes ekonomicky dobre, mohlo by teraz pomôcť aj Grécku,“ hovorí Fotini Botonaki, študentka medicíny v Bratislave.
„Je to podľa mňa zlé rozhodnutie. Sme jedna Európa a keď má nejaký štát problémy, mali by sme mu pomôcť,“ pridáva sa Pavlos Iliadis, prevádzkar reštaurácie v Bratislave.
Mrzí ho, že ľudia vnímajú pôžičku ako dar. „Sú tam predsa aj úroky. Možno zajtra bude potrebovať pomoc Slovensko. Čo potom povie Grécko? Nepomôže im, lebo oni nepomohli nám,“ myslí si Iliadis.
Ľuďom v Grécku je podľa Botonaki jedno, kto spôsobil, že pôžička nepríde. Vedia, že to bolo Slovensko, ale dôležitý je výsledok. „S tým, čo doteraz robia grécki politici, vôbec nie sme spokojní, pretože oni minuli peniaze a teraz ich musíme splácať my.“
Protesty sú podľa nej doteraz pokojné, ale ak vláda nič neurobí, predpokladá, že sa to môže zmeniť.
„Vláda zaviedla množstvo nových daní a je nemožné pre bežných ľudí ich zaplatiť. Daní by ešte malo pribudnúť. Ľudia nechcú revolúciu, len spravodlivosť,“ povedala študentka.
Mladí Gréci sa z našich škôl v minulosti vracali domov. Teraz ich tu podľa Botonaki čoraz viac plánuje zostať aj pracovať.
Momentálne je u nás asi tisíc študentov. Ďalší už budú pribúdať pomalšie. Štúdium u nás je pre nich drahé, radšej zostanú doma a zapíšu sa na menej prestížnu školu.
Michal Trško
Cestovky problémy nevidia
Turistom v Grécku nič nehrozí, tvrdia cestovky. Zájazdy sa vraj predávajú dobre.
BRATISLAVA. Záujem o dovolenku v Grécku napriek správam o výtržnostiach neklesá. Aspoň podľa cestovných kancelárií. „Nepokoje v Aténach neovplyvňujú predaj,“ povedal Jozef Sedlár, riaditeľ Seneca Tours. Dovolenku vraj doteraz nezrušil nik.
„Na ostrovoch je absolútny pokoj. Domáci o dianí v hlavnom meste vedia toľko, čo my zo správ,“ povedala Mária Gallová zo Saturu. Dovolenky sa vraj predávajú lepšie ako vlani.
„Mohli by sme špekulovať aj o tom, či neskrachuje aj Španielsko, je to čisto hypotetické,“ povedal o problémoch krajiny Ivan Schwarz z asociácie cestovných kancelárií.
Gréci podľa neho robia všetko, aby sa protesty turistov nedotkli. Ceny zájazdov sú podľa cestoviek rovnaké ako vlani. Last minute sa dá zohnať od 200 eur. Nezmenili sa vraj ani ceny služieb.
Správy o krachu, zatvorených bankách a hoteloch bez elektriny sú podľa Pavla Komoru z Turancaru na hranici žaloby za šírenie poplašných správ.
Michal Trško
