MADRID. Podľa neho totiž dlhová kríza vplýva aj na krajiny mimo eurozóny.
Britský premiér David Cameron však v utorok povedal, že Veľká Británia nepripravuje svoju účasť na mimoriadnej pomoci pre Grécko. Ordonez tiež skonštatoval, že Grécko čelí značným výzvam, ale musí schváliť ďalší úsporný balík, aby sa zlepšil stav jeho ekonomiky. Reštrukturalizácia gréckeho dlhu by bola podľa neho katastrofou.
Ministri financií eurozóny dali Grécku dva týždne na to, aby schválilo ďalšie škrty vo výdavkoch a zvýšenie daní výmenou za novú tranžu v sume 12 mld. eur v rámci núdzových úverov.
Ministri po dvoch dňoch krízových rokovaní fakticky dali Aténam ultimátum a uviedli, že grécka vláda, parlament a širšia spoločnosť majú čas do 3. júla na schválenie nových úsporných opatrení s cieľom dostať ďalšie peniaze od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF).
"Schválenie v gréckom parlamente je absolútne nevyhnutné a musí to byť včas, aby sme mohli 3. júla prijať rozhodnutie," povedal Jean-Claude Juncker, šéf skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup.
Ministri financií eurozóny v pondelok zároveň schválili zvýšenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) na sumu 440 mld. eur, a to posilnením garancií.
Ministri uviedli, že trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), ktorý v júni 2013 nahradí EFSF, nebude nijakých veriteľov považovať za prednostných, pokiaľ ide o úvery Grécku, Írsku a Portugalsku, čo zmierňuje obavy medzi súkromnými veriteľmi.
