Agentúrnu správu sme o 19:28 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Grékom zostáva už len zopár dní, aby prijali úsporný program a zákony, ktoré odštartujú privatizáciu.
„Ak grécka vláda schváli všetko do konca júna, môžeme sa pohnúť ďalej. Ak neschváli, nie je čo riešiť,“ povedal minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa v pondelok večer vrátil zo stretnutia ministrov financií eurozóny v Luxembursku.
Skúška naostro
Grécko potrebuje získať dvanásť miliárd súrne do 15. júla, inak už nebude mať z čoho platiť svoje záväzky. Uvoľnenie ďalších peňazí z vlani dohodnutej pomoci za 110 miliárd eur je však podmienené tým, že Gréci sa dohodnú, akým spôsobom zoškrtajú 30 miliárd eur z verejných výdavkov.
Plány európskym politikom môže skrížiť Medzinárodný menový fond. Grékom by mal uvoľniť 3,3 miliardy z dvanástich miliárd, na ktoré krajina zúfalo čaká.
No podľa denníka Financial Times fond tak urobí len vtedy, ak sa európski politici pevnejšie dohodnú na druhom balíčku pomoci pre Grécko za 120 miliárd eur. Slovné vyjadrenia politikov mu nestačia. Zatiaľ sa ráta s tým, že by dohoda mala padnúť 11. júla.
Dobrovoľná účasť
Grécku budú pomáhať aj súkromní investori, no dobrovoľne. „Účasť bude neformálna a dobrovoľná, ale mala by byť dostatočná na to, aby nebola iba symbolická,“ povedal Mikloš.
Ich príspevok by mal byť asi 30 miliárd eur. „Súkromní investori tým na seba nejaké straty zoberú. Ale mali by ich vziať preto, aby im nehrozili straty oveľa väčšie,“ dodal Mikloš.
V utorok sa však ozvali aj ratingové agentúry. Fitch a Standard & Poor's oznámili, že aj dobrovoľné predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov budú považovať za bankrot a znížia Grécku rating.
Medzi najväčších gréckych veriteľov patria francúzske a nemecké banky. Grécke dlhopisy skupovala na sekundárnom trhu aj Európska centrálna banka (ECB).
„Ak aj ECB utrpí nejakú stratu, z hľadiska celkových aktív európskeho menového systému je to zanedbateľná suma. Na celkovom zameraní a politike ECB to nezmení nič,“ povedal exguvernér NBS Marián Jusko.
Ministri financií sa dohodli aj na zvýšení záruk v dočasnom eurovale. Pre prípad, že by sa dlhová kríza rozšírila aj inde. Úročenie dlhopisov totiž rastie aj iným krajinám eurozóny.
Cez vyššie záruky sa má docieliť zvýšenie úverovej kapacity eurovalu na 440 miliárd eur, dnes je zhruba 250 miliárd. Koaličná SaS sa už viackrát vyjadrila, že to nepodporí.
„Máme mesiace na to, aby sme rokovali. Budeme rokovať. Aj s opozíciou,“ povedal Mikloš. Parlament bude rozhodovať aj o našom hotovostnom príspevku do trvalého eurovalu, no až budúci rok na jeseň.
Ak by parlament neschválil zvýšenie záruk, platili by vyššie záruky iných krajín. Trvalý euroval by platil aj vtedy, keby sme neodsúhlasili náš hotovostný príspevok.
Gréci sa musia opäť uskromniť
Ak sa Grécko chce vyhnúť bankrotu, musí usporiť ďalších takmer 30 miliárd eur.
ATÉNY, BRATISLAVA. Uplynulo len niečo vyše roka, čo Grécko schválilo drsné úsporné opatrenia, inak by nedostalo pôžičku. Ak sa chcú Gréci vyhnúť bankrotu, musia si to zopakovať.
Ešte predtým však vládu Georgia Papandreua čakal včera v parlamente prvý test – hlasovanie o nedôvere. Ak by vláda padla, zrejme by padla aj krajina.
Druhý test príde presne o týždeň. Treba schváliť druhé kolo úsporných opatrení. A nepôjde o kozmetické zmeny. Rok po tom, čo krajina na výplatách verejných zamestnancov, penziách či zvýšenej DPH mala ušetriť 30 miliárd eur, ju čaká rovnaké uťahovanie.
Podľa Reuters chce vláda zvýšiť DPH pre reštaurácie a bary z 13 na 23 percent, polovicu zamestnancov vo verejnom sektore, ktorí robia na čas určitý, prepustiť či osekať sociálne benefity o miliardu. Do roku 2015 majú Gréci ušetriť spolu ďalších 28,5 miliardy eur a sprivatizovať majetok za 50 miliárd eur.
Väčšina Grékov je proti ďalším úsporám. Mnohí tvrdia, že pôžička je iba pre zahraničné banky, najväčších veriteľov krajiny.
Tomáš Vasilko
