BRATISLAVA.
"Spomedzi 27 krajín EÚ sme až na 23. mieste z hľadiska inovačnej výkonnosti a patríme do skupiny takzvaných dobiehajúcich krajín. Toto zaostávanie má niekoľko hlavných príčin, okrem iných aj nízke výdavky verejného i súkromného sektora na výskum a vývoj. Priemer výdavkov krajín EÚ 27 je 1,82 % hrubého domáceho produktu (HDP), v SR to je len 0,48 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú 55 % z celkových výdavkov na vedu a výskum," konštatuje sa v Správe o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a Inovačnej politiky SR za rok 2010 a 1. štvrťrok 2011, ktorú dnes prerokovala a zobrala na vedomie vláda SR.
Za hlavné príčiny tohto stavu považuje vláda slabú výskumnú základňu bez konkrétnych cieľov, nedostatok veľkých podnikov, ktoré do výskumu investujú, neefektívnu podporu zo strany verejného sektora, nízku motiváciu výskumných pracovníkov a podobne.
V roku 2010 pokračoval trend medziročného poklesu investícií privátnym sektorom do výskumných a inovačných aktivít. Problémom zostáva i pretrvávajúca slabá úroveň účinnej spolupráce vedecko-výskumného, školského a hospodárskeho potenciálu na rozvoji a raste konkurenčnej schopnosti priemyselnej základne, v spojení s tvorbou konkurencieschopných inovatívnych produktov, technológií a služieb," konštatuje predkladateľ správy Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
V malých krajinách, akou je aj Slovensko, má domáci výskum podľa MH SR obvykle menší podiel na celkovom rozvoji, ako je tomu vo veľkých krajinách. Je preto samozrejmé, že importovaná technológia má vyšší vplyv na produktivitu ako technológia domáca. Napriek tejto skutočnosti príklady z niektorých krajín EÚ ukazujú na fakt, že pri cielenej podpore v strategických oblastiach možno dosiahnuť aj v malých krajinách celosvetové úspechy.
