BRATISLAVA. "EÚ robí všetko preto, aby poškodila českých a slovenských farmárov," povedal Babiš na štvrtkovej konferencii Trend Business Breakfast.
Medzi ďalšie problémy agrosektora patria podľa neho korupcia a nízka vymožiteľnosť práva. S jeho názorom súhlasí aj predseda predstavenstva spoločnosti AZC Robert Spišák, podľa ktorého EÚ agrosektoru a v konečnom dôsledku ani podnikateľskému prostrediu nepomáha.
Slovenským poľnohospodárom by podľa Babiša pomohlo, ak by sa zjednotili jednotlivé farmárske asociácie a spoločne vyvíjali nátlak nielen na domácich politikov, ale aj na zástupcov v EÚ. Česká republika vďaka tomu vystúpila jednotne v Bruseli a agrosektor si našiel aj jednotného lobistu, ktorý zastupuje jeho záujmy v únii.
"Tu sme na jednej lodi, lebo mám pocit, že na Slovensku je poľnohospodárska komora bezvýznamná a hovorí sa po krčmách, že aj nemenovaní politici, chceli určovať, kto bude šéfom a vytvárať paralelné komory," uviedol Babiš.
Najväčšími konkurentmi slovenských a českých poľnohospodárov a potravinárov sú podľa neho výrobcovia potravín z Nemecka a v poľnohospodárstve je to Poľsko. "Poľsko zničilo v Čechách a na Slovensku milión sektorov, či už je to zelenina, ovocie, kvety, cesnak, zemiaky, morka (...) všetko je po smrti dnes a na rade sú prasatá," vypočítal Babiš.
"Problém je v tom, že v Európskej únii sú nejaké pravidlá, ktoré aj tak nikto nedodržuje, každý si robí čo chce, existujú tajné dotácie, vieme ako sa v Poľsku dotuje, že sa neplatia dane," povedal Babiš.
Agrofert má podľa jeho slov v súčasnosti na Slovensku 14 tis. hektárov v nájme a v Čechách to je 83 tis. hektárov, pričom cieľom je mať do konca roka 100 tis. hektárov. Babiš taktiež uviedol, že v poslednom roku chcel jeho koncern kúpiť na Slovensku 10 firiem, ale ceny, ktoré za ne ich majitelia pýtali, boli príliš vysoké.
Štát zvažuje založenie garančného fondu pre farmárov
Vznik garančného fondu, ktorý by refundoval slovenským poľnohospodárom škody v prípade nepredvídateľných okolností, by mohol vzniknúť do konca volebného obdobia. Na konferencii to povedal štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriel Csicsai.
"Aspoň do konca nášho volebného obdobia by sme chceli vytvoriť nejaký systém, ktorý by vedel refundovať prípadné straty poľnohospodárom," povedal Csicsai. Rezort podľa jeho slov momentálne skúma systémy v rôznych krajinách ako USA, Rakúsko alebo Česká republika a snaží sa nájsť taký model, ktorý by bolo možné aplikovať na slovenské pomery.
"V každom prípade to musí byť konsenzus všetkých subjektov," vysvetlil Csicsai. Svoju úlohu by v ňom mali hrať ako prvovýrobcovia, tak aj štát a zapojiť by sa podľa neho mali aj banky. Prvé kontúry tohto projektu by agrorezort podľa Csicsaia mohol predostrieť už koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku s tým, že následne by mala prebehnúť diskusia o jeho konkrétnej podobe.
Za vážny problém považuje štátny tajomník ako aj samotní poľnohospodári taktiež vysoký priemerný vek zamestnancov v agrosektore. Ten sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 55 rokov. Podľa vedúceho oddelenia Agrobiznis UniCredit Bank Jaromíra Matoušeka jednou z veľkých výziev pre sektor je pritiahnuť mladých ľudí do agrobiznisu.
Na to je podľa neho potrebné pracovať nielen s univerzitami, ale aj strednými školami. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti AZC Roberta Spišáka v súčasnosti je problém nájsť ľudí na pozície stredného a nižšieho manažmentu v poľnohospodárstve. Riešením by podľa Csicsaia bolo zatraktívnenie poľnohospodárstva pre mladých ľudí, na čo je potrebné rozbehnúť projekty.
"Predovšetkým živočíšna výroba by mohla byť riešením tej nešťastnej situácie s nezamestnanosťou," konštatoval Csicsai s tým, že v nej nachádzajú prácu sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. "Je totiž podstatné, aby sme sa doslova silou-mocou snažili tú živočíšnu výrobu naštartovať," dodal Csicsai.
