Najprv ste sa rozhodli vyberať peniaze za videá vložené na web, neskôr ste sa za to ospravedlnili a naposledy ste SME napísali, že ani to nie je isté, lebo je viac právnych výkladov zákona. Nemení SOZA svoj právny názor príliš často?
Nemyslím si, že sme dvakrát zmenili rozhodnutie. V liste som si len dovolil povedať, že existujú minimálne tri právne názory na túto tému. Jeden hovorí, že embedované videá a hypertextové linky podliehajú licencovaniu, iný že nie a tretí, že licencie majú byť iba na embedované videá a nie na hypertextové odkazy. Keďže neexistuje jednoznačný právny výklad ani platný rozsudok súdu, ako postupovať, tak sme sa rozhodli embedding a hypertextové odkazy nelicencovať.
Prečo ste sa nezamysleli nad právnym výkladom ešte predtým, ako ste oslovili prvú webstránku, aby zaplatila?
Nemali sme na to dôvod. Na náš postup sa okamžite otvorila obrovská vlna nevôle. Na Facebooku a sociálnych sieťach sa začali hromadiť neuveriteľne hrubé, nevkusné a brutálne reakcie na našu organizáciu. Akonáhle sa začne hovoriť, že mi treba rozbiť hlavu lopatou, alebo sa dakto začne vyhrážať smrťou mne a mojej rodine, potom zvažujete, ako budete komunikovať. Tento spôsob nepovažujem za optimistický vstup do civilizovanej diskusie.
Nepodcenili ste komunikáciu aj vy už na začiatku?
Nedá sa povedať, či áno alebo nie. Nepočítali sme s takouto reakciou.
Čo iné ste čakali?
To, že dotknutí prídu, zastavia sa na licenčnom odbore a budú sa pýtať, prečo chceme autorskú odmenu. To je štandardný postup.
Ľudia to robili roky a jediná komunikácia z vašej strany bol list s čisto právnickým jazykom, ktorému možno úplne nerozumejú. Iba chápu, že niekto odrazu chce peniaze. Nemáte pocit, že ste to mali vysvetľovať aj iným, než len právnym jazykom?
Štandardnou formou, ako komukoľvek inému, sme zaslali list, kde nebol ani náznak nejakého terorizovania alebo vyhrážania sa. List upozorňoval na to, že so SOZA treba podpísať licenčnú zmluvu. Samozrejme, že sme zároveň upozornili na prípadné sankcie, ak tak neurobia. Považujem to za korektný postup.
V akom momente ste sa začali zamýšľať, či sú licencie na vložené videá vôbec potrebné?
Keď sme zistili, aká reakcia na náš postup vznikla.
Má SOZA expertov na internet, ktorí boli schopní aj pred touto kauzou posúdiť rozdiel medzi embeddovaným videom a skopírovanou empétrojkou?
Odborník na IT nevie posúdiť, či embedding podlieha licencovaniu. Maximálne vám môže povedať, ako k zdieľaniu dochádza. Poznáme holandské rozhodnutie súdu, ktorý odsúdil niektorých používateľov webových stránok a dostali tresty. Poznáme rozhodnutia nemeckých súdov, ktoré rozhodli opačne. Na Slovensku takýto právny problém ešte nevznikol, aby sa dostal pred súd. Dnes nik s určitosťou nemôže povedať, či to je zákonné alebo nie.
Nemali by ste iniciovať zmenu zákona, aby sa jednoznačne určilo, že na embedované videá sú potrebné licencie?
To je ideálny stav. O zmenu autorského zákona sa snažíme už niekoľko rokov.
Nemali ste počkať na zmenu zákona a až potom vyberať peniaze od ľudí?
Nemôžeme zavrieť túto budovu a povedať, nič sa nedeje, čakáme na nový autorský zákon. Za predchádzajúceho ministra Mareka Maďariča sa sformovala pracovná skupina na zmenu autorského zákona, po voľbách sa práce na ňom zastavili.
Čo teda navrhuje SOZA v oblasti embeddingu?
Zatiaľ nič.
Od čoho bude závisieť váš názor?
Od toho, či sa vôbec diskusia o novom autorskom zákone otvorí. Rozhodne nebudeme súhlasiť s tým, aby akýkoľvek obsah zdieľaný na webových stránkach bol poskytovaný zdarma.
To znamená aj embeddovaný obsah?
Webové stránky častokrát na preberaní cudzieho obsahu zarábajú. A pritom vôbec nejde o propagovanie mladých slovenských kapiel, ale o to, aby sa zvýšila návštevnosť a atraktívnosť stránky, čo sa premietne aj v istom ekonomickom profite.
Myslíte si, že je to väčšina?
Neviem to posúdiť, ale viem, že to existuje.
Nemali by ste mať o tom presnejšiu predstavu?
Zastupujeme práva autorov. Ak niekto zavesí na svoju webovú stránku nejaký obsah a má z toho ekonomický profit, tak nemôžeme mlčať. Neviem si predstaviť, z čoho by autori kontentov boli živí. Chránime zároveň aj majetkové práva autorov.
A čo si myslíte o hypertextových linkoch?
Domnievam sa, že oba systémy sú totožné. Existujú právne názory, že hypertext nepodlieha licencovaniu, lebo po kliknutí sa vám otvorí stránka YouTube, ale pri embeddingu sa vám stránka YouTube nezobrazí, máte len video.
Nezdá sa vám banálne, že sa právnici zaoberajú rozdielom, ktorý pre používateľa znamená jedno kliknutie myšou?
Nezdá. YouTube, respektíve Google, je jedna z neuveriteľne bohatých firiem. Sú v tom obrovské peniaze.
Myslíte, že ak si bloger zavesí hyperlink, tak to má biznisový podtext?
Aj bloger môže na svojom blogu zarábať. Rozhodujúce je, či je to zdieľanie, ktoré ponúkate verejnosti alebo pre osobnú potrebu.
Prirodzene, keď je to na webe.
Zopár takých stránok som si otvoril a paradoxne som sa dozvedel aj to, že mi ponúka hrnčeky, bicykle, dovolenku v zahraničí. To už asi nie je pre osobnú potrebu.
Prítomnosť reklamy na stránke by mala byť rozhodujúcim kritériom?
Je korektné, keď niekto na vašom obsahu zarába, vám nedal zo zárobku ani cent?
Nevznikla by potom absurdná situácia, keď si na slovenskú stránku nebudeme môcť vložiť klip z YouTube a na Facebooku ich budú desiatky alebo tisícky a bude ich sledovať omnoho viac ľudí?
Neviem to teraz posúdiť. Technológie idú míľovými krokmi dopredu. Dostali sme sa do situácie, kedy štandardný spôsob ochrany autorských práv, ktorý bol zaužívaný možno tridsať, štyridsať rokov, sa bude musieť radikálne zmeniť. Ako, to teraz nevie nikto.
Nemyslíte si, že to môže v konečnom dôsledku ohroziť šírenie a tvorbu hudby?
Predpokladám, že väčšina autorov nemá iný zdroj príjmu. Predstavte si, že za vaše dielo, ktoré bude na webe, nedostanete ani euro. Vyrovnáte sa s tým?
Mnohých autorov hudby živia koncerty a predané nosiče a čím viac ľudí pozná ich hudbu, tým viac ľudí príde na koncert alebo si kúpi CD. A spoznávanie sa deje vďaka voľnému šíreniu na internete.
Nepredpokladám, že by dnes niektorá zo slovenských kapiel vyžila z predaja CD.
A čo tí, ktorí nemajú takú ambíciu?
Vždy existuje možnosť odmietnutia kolektívnej správy práv. V tom prípade si nenárokujete od nikoho nič.
Smeruje svet k tomu, že už ani jednu pesničku si nevypočujem na webe zadarmo?
Ťažko povedať. Podľa mňa sa krížia dva názory. Chápem, že na to, aby sa web dostal všade a obsahy boli prístupné komukoľvek v Tibete, Číne, Amerike, je potrebné vymyslieť ekonomický model, aby s tým ľudia nemali finančný problém. Na druhej strane existujú tvorcovia obsahov, ktorí z toho musia mať príjem.
Koľko peňazí SOZA tento rok vyberie?
Náš príjem je okolo osem, deväť miliónov eur.
Koľko z toho vyberiete na internete?
Internet tvorí ani nie jedno percento našich príjmov.
A peniaze za vkladaný obsah?
To chce hlbšiu analýzu. Podľa vedúcej odboru suma, o ktorú išlo v tomto spore, je niečo vyše 200 eur. Išlo o 35 upozornení na nedodržanie zákona a iba o päť licenčných zmlúv.
Stálo to vôbec za to?
Určite nestálo. Je to veľké poučenie. Nie som síce vyznávač Facebooku, ale sledoval som, ako ľudia pribúdali možno po tisíckach. Nehodnotil som obsah výčitiek na našu adresu, ale dokonalosť siete a odovzdávania informácií bola fascinujúca.
Čo urobíte s tými peniazmi?
Vrátime ich.
Budete vyvodzovať zodpovednosť voči pracovníkom, ktorí pochybili?
Nemám prečo. Nie je zatiaľ jasné, že by sme porušili nejaký zákon. Nemám žiaden relevantný rozsudok.
Prečo ste netlačili situáciu k tomu, aby nejaký súd prebehol?
Viete si predstaviť postoj, že by sme niekoho motivovali, aby nás žaloval?
Stačilo, aby ste sa neospravedlnili a ďalej trvali na tom, že váš pôvodný právny názor je správny. Niekto by vás snáď zažaloval.
Nie som si istý, či by nás ľudia, ktorí sa cítili byť dotknutí, dali na súd. Je to drahá vec a išlo o smiešne peniaze.
Vašim pracovníkom ľudia vyčítali, že keď sa pýtali, ako je to s embedovaným obsahom, netušili, čo to je. Naozaj netušili?
Oni nás upozorňovali a vyčítali nám, že namiesto embedovací máme embedovaný, vyčítali nám veci, ktoré boli v rámci kontextu úplne irelevantné. My sme im nevyčítali, že nepoznajú ypsilonky, že nevedia skloňovať. Videli sme však totálnu neznalosť autorského zákona.
Nie je pravda, že keď niekto zavolal do SOZA, tak človek, ktorý zodvihol telefón, nevedel rozdiel medzi embedovaným videom a niečím iným?
To vám neviem povedať, mne nikto nezavolal a nespýtal sa na to.
Nepýtali ste sa svojich ľudí, ako to bolo?
Viete si takúto otázku predstaviť zo strany šéfa? Vážená kolegyňa, keď vám niekto zavolal a spýtal sa, čo je embedovaný kód, vedeli ste odpovedať?
Necítite teraz potrebu popracovať na svojom imidži?
Pred kým?
Vlna nesympatií na internete pôsobila mohutne.
S takýmito problémami zápasia ochranné autorské organizácie takmer v každej krajine. V škandinávskych krajinách podobné hnutie nabralo politický kontext a vznikla politická strana, ktorá obhajovala záujmy internetových pirátov. Problém je, že je to spoločensky tolerovaná krádež. V obchode neukradnete dvojeurovú milku, lebo by ste sa dočkali spoločenského odsúdenia. Ale sťahovať si nelegálne videá je bežnou praxou kohoľkovek v tejto krajine.
Čo si myslíte o aktivitách ako Creative Commons alebo FCForum, ktoré sa na autorské práva pozerajú oveľa liberálnejšie a pod ich pravidlá spadá už cez 100 miliónov autorských diel?
Creative Commons je tiež jedno z riešení. Creative Commons je systém, ktorý sa ponúka autorom, ktorí sa nechcú živiť svojou tvorbou. Je ideálnym spôsobom licencovania v oblasti softvérov, učebníc. Neviem si predstaviť autora, ktorý sa živí hudbou, že by pristúpil na licenciu Creative Commons, kde je zakotvené, že dielo nemôžete poskytnúť na komerčné účely.
Je v poriadku, že aj autor, ktorý sa rozhodne neživiť dielom, na Slovensku nemá tú možnosť, pretože platí legislatíva, ktorá uznáva kolektívne zastupovanie práv?
Čo nám iné zostáva, musíme ctiť zákon a musíme sa ním riadiť.
Napríklad iniciovať zmenu zákona.
Povedal som vám, že sme to iniciovali už pred niekoľkými rokmi. Ten krok musí urobiť ministerstvo kultúry. My na to tlačíme, chceme nový autorský zákon.
Nekomunikujete s ministrom Krajcerom, s ktorým ste robili v Markíze?
Komunikujeme.
Čo vám povedal o prípadnej novele zákona?
Zmienil sa, že bude v roku 2013, čo je rok pred voľbami, tak uvidíme.
V poslednej zverejnenej výročnej správe z roku 2009 máte príjmy 8,6 milióna eur. Česká OSA v prepočte na eurá vybrala 33 miliónov. Na počet obyvateľov je to vysoký nepomer. Prečo?
Česká OSA má oveľa viac zastupovaných autorov. Repertoár, ktorý zastupujú, sa hrá v oveľa viac krajinách sveta, ako sa hrá slovenský repertoár. Sú to úplne iné podmienky.
Koľko peňazí rozdelíte medzi umelcov, ktorých zastupujete?
Keďže sme nezisková organizácia, všetky peniaze delíme medzi autorov. Okrem režijnej zrážky.
To vychádza okolo 4 500 eur na jedného autora na rok?
Neviem vám povedať priemer. Nerozdeľujeme peniaze paušálne, ale na základe hranosti autorov.
Koľko dostávajú autori, ktorí sú najviac hraní?
Túto informáciu vám nemôžem poskytnúť
Je predpoklad, že príjmy z predaja nosičov s hudbou klesnú. Ak sa autorským zväzom nepodarí presadiť do legislatívy zmeny v oblasti zdieľania hudby na internete, tak budú môcť rozdeľovať autorom stále menej peňazí. Je to tak?
Sme presvedčení o tom, že používanie hudby neustále stúpa. Neviem, prečo by autori hudby mali byť chudobnejší. Nemá to logiku.
Jedna logika by tam bola, že to bolo strašne drahé. CD stálo päťsto korún.
Nie je to cena za hudbu, ale konkrétny produkt. Na cenu vplýva aj to, za koľko má predajca prenajatý priestor. Dnes sa za bežne používanú hudbu považuje hudba z empétrojky. CD s bookletom asi bude predstavovať luxusný tovar ako parfum.
Vy sa k hudbe nikdy nedostanete spôsobom, ktorý by SOZA označila za nelegálny?
Nie, ja ešte patrím k romantikom, ktorí dávajú obrovské peniaze za CDčka. Vyhľadávam limitované edície, darčekové balenia. Principiálne nemám rád empétrojky. Mám taký pocit, že mp3 je len v podstate vytváranie zvukovej kulisy k niečomu, čo práve robíte.
Za čo všetko by mali používatelia internetu platiť?
Pokiaľ používate legálny kontent pre osobnú potrebu, nemusíte platiť za nič. Ak to začnete používať na propagáciu alebo to má biznisový účel, to je iná situácia.
