Pôvodný text tlačových agentúr sme o 22:57 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš bude môcť na rokovaní eurozóny odsúhlasiť pôžičku Grécku pravdepodobne aj bez podmienok, ktoré by mu vopred určil parlament. Šéf SaS nenašiel dosť poslancov, ktorí by podporili jeho návrh na zmenu mandátu pre ministra financií.
SDKÚ, KDH a Most-Híd sa spojili so Smerom a hlasovanie o podmienkach pre Mikloša preložili na stredu. Smer neskôr vyhlásil, že Sulíkov nápad nepodporí.
„Podarilo sa nám vyvolať veľký tlak a aj keď nebude schválený náš návrh, otvorili sme verejnú diskusiu a aj Ivan Mikloš sa verejne zaviazal, že to nepodpíše bez splnenia štyroch z piatich našich podmienok,“ povedal Sulík.
Podľa Mikloša by piata Sulíkova podmienka, ktorá hovorí o povinnom zapojení bánk a finančných inštitúcií do záchrany Grécka, vyvolala neriadený bankrot krajiny. „Neriadený default by prelial hrozbu do Španielska a Talianska, ktoré by sa stali insolventnými,“ povedal Mikloš.
Počas parlamentnej debaty o gréckej pôžičke sa poslanci vracali aj k neschválenému návrhu stavebného zákona, ktorý mal tvrdšie trestať čierne stavby. Návrh KDH neprešiel vinou siedmich poslancov SaS a premiérka Iveta Radičová neskôr označila postup SaS za politikárčenie.
Poslancov obvinil z alibizmu
Hlasovanie o uznesení s podmienkami, bez ktorých by nemohol Mikloš podporiť pôžičku, preložili na stredu. „Toto pokladáme za čistý alibizmus,“ reagoval Sulík.
„To je hlúposť. Pán Sulík dopredu vedel, že hlasovanie sa odloží,“ kontroval podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Súboj Mikloša so Sulíkom
V rozprave šéf SaS napadol Mikloša, že chce Grékom odsúhlasiť druhú pôžičku, aj keď je jasné, že ju nikdy nesplatí. „Slovensko bude cálovať 650 miliónov eur. To je vrchol nezodpovedného konania,“ kritizoval Sulík.
Mikloš tvrdil, že bude trvať na štyroch podmienkach, za ktorých by eurozóna mala Aténam opäť požičať. Odmieta však Sulíkovu piatu podmienku, aby sa znížila nominálna hodnota dlhopisov, ktoré vlastnia veritelia Grécka. Podľa Mikloša by to automaticky viedlo k neriadenému bankrotu Grécka.
„Neriadený default by prelial hrozbu do Španielska a Talianska, ktoré by sa stali insolventnými.“ SaS presadzuje nerealistickú podmienku, ktorá by otriasla eurozónou, hovorí.
Investori, ktorí majú grécke dlhopisy, sa majú podľa Sulíka podieľať na oddlžení krajiny, pretože „dlhé roky inkasovali veľmi slušné úroky“. Debatovať o ďalšej pôžičke je ochotný, až keď Grécko vyhlási bankrot.
Strach o eurozónu?
Prvá vlaňajšia pôžička pre Grécko dosiahla 110 miliárd eur, prispieť sme mali 800 miliónmi eur. Slovensko bolo napokon jediné z eurozóny, ktoré ju odmietlo. Pôžičku nepodporili SDKÚ, KDH ani MostHíd, ktoré teraz druhú pôžičku obhajujú.
„Treba získať čas, rýchly krach Grécka môže narobiť väčšie škody,“ vysvetlil podpredseda KDH Július Brocka.
Užší mandát nebude
Opozičný Smer Sulíkovu aktivitu proti pôžičke zhodnotil tak, že sa chce zapáčiť voličom. Ak SaS myslí odpor proti pôžičke principiálne, podľa Pavla Pašku zo Smeru má vystúpiť z koalície. „Pán predseda parlamentu, netvárte sa, že iba vy viete v Európskej únii počítať.“
Na stranu SaS sa včera postavili iba SNS a OKS, vďaka ktorým návrh uznesenia do programu schôdze presadil.
Sulík pripúšťa, že v parlamente s užším mandátom pre Mikloša zrejme neuspeje.
Eurozóna podľa Mikloša na dnešnom rokovaní pôžičku ešte neschváli, len prediskutuje. Podľa rakúskeho ministerstva financií by malo ísť o 85 miliárd eur.
