BRATISLAVA. Ak objaví kontrolór v obchode pokazené mäso či potraviny po lehote spotreby, môže rozhodnúť o výške pokuty aj šírka sortimentu predajne a počet ľudí, ktorý zamestnáva.
Obchod s niekoľkými stovkami položiek a pár predavačmi by od októbra mohol na pokute zaplatiť len asi pätinu z pokuty, ktorú dostane hypermarket.
Počíta s tým novela zákona o potravinách, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania.
Koľko ľudí ohrozia Rezort pôdohospodárstva odôvodnil odstupňovanie pokút tým, že malá predajňa môže ohroziť menej spotrebiteľov ako veľký obchod. Menší by teda mal byť aj postih.
Ako sa odlíšia malá: prevádzka má do päť zamestnancov a do 5000 položiek, s ktorými sa v nej manipuluje, stredná: má do 30 ľudí a do 20tisíc položiek, veľká: má viac ako 30 zamestnancov a viac ako 20-tisíc položiek.
„Pre malú prevádzku môžu byť plošné sankcie bez rozlišovania veľkosti prevádzky likvidačné. Pre veľký obchod je len odrobinkou,“ povedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Juraj Kadáš.
Súhlasí s ním Jana Mikolášová z firmy Ekotrend Myjava, ktorá prevádzkuje online obchod s potravinami. „Je veľký rozdiel, ak dostane rovnakú pokutu za ten istý priestupok menšia prevádzka s 20 zamestnancami a veľká prevádzka s 500 ľuďmi,“ vraví.
Tá istá chyba, iný postih Odstupňovanie pokút je ťažký alibizmus štátu, tvrdí analytik obchodu Ľubomír Drahovský: „Pre malé obchody by boli pokuty likvidačné, preto im dá štát nižšie pokuty, aby ich uniesli.“
Podľa Drahovského rozdelenie výšky pokút nevytvára rovnocenné podmienky na podnikanie v obchode. Myslí si, že po tejto zmene sa reťazce budú ešte viac snažiť na súdoch preukázať, že pokuty dostali neoprávnene.
„Pokuty by sa mali viazať na porušenia procesov, nie na veľkosť subjektu,“ vraví riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že pri porušení hygieny či nákaze potravín nezáleží na veľkosti podniku.
Za neštandardný označil nový systém podpredseda COOP Jednota Martin Katriak. „Nepostihuje mieru porušenia. Pre výšku pokuty je zásadná veľkosť prevádzky,“ hovorí.
Pavučina za regálom v malej predajni by tak podľa neho pri kontrole vyšla majiteľa prevádzky na 50 eur. Rovnaká pavučina v hypermarkete by bola za 500 eur.
Malé budú vo výhode Keď sa nový systém zavedie, nemusí veľký reťazec dostať vždy vyššiu pokutu. Niektoré z nich majú totiž aj malé predajne s menším počtom položiek aj ľudí.
Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon potvrdil, že sa bude posudzovať každá predajňa osobitne.
Drahovský však tvrdí, že počtom položiek a zamestnancov by sa mali na väčšinu predajní nadnárodných reťazcov, ale aj na predajne Terno vzťahovať vyššie pokuty.
Čo sa má zmeniť
Dnešné pokuty
Pokuta do 50-tisíc eur je napríklad za porušenie hygieny, použitie nekvalitných surovín, predaj po dátume spotreby či minimálnej trvanlivosti, výrobu a predaj potravín klamlivo označených, predaj nebalených pekárenských výrobkov bez technických zariadení, neoznačenie krájaných potravín údajmi o ich zložení. Pokuta do 200-tisíc eur je za používanie technológií, ktoré nezodpovedajú hygienickým a zdravotným požiadavkám na výrobu, používanie zakázaných prídavných látok, výrobu alebo umiestnenie na trh geneticky modifikovaných potravín neoznačených podľa predpisov, porušenie zákazu klamlivého označenia potravín, neoprávnené použitie chráneného zemepisného označenia či tradičnej zaručenej špeciality. Pokuta do 500-tisíc eur je za použitie surovín pri výrobe či umiestňovanie potravín na trh po dátume spotreby, výrobu či predaj potravín bez označenia ich alergénových zložiek, marenie výkonu úradnej kontroly potravín. Nové pokuty
Za porušenie hygieny či predaj nebalených pekárenských výrobkov zaplatí malý prevádzkovateľ pokutu do 100 eur, stredný do 300 eur a veľký do 500 eur. Použitie nekvalitných surovín pri výrobe potravín, predaj výrobkov po dátume spotreby, nesprávne či klamlivé označovanie vyjde malého prevádzkovateľa od 100 do 10tisíc eur, stredného od 300 do 30tisíc eur a veľkého od 500 do 50tisíc eur. Neoprávnené použitie chráneného zemepisného označenia či tradičnej zaručenej špeciality, neoznačenie geneticky modifikovanej potraviny, používanie nepovolených látok v potravinách môže stáť malého prevádzkovateľa od 500 do 50-tisíc eur, stredne veľkú prevádzku od 750 do 75-tisíc eur a veľkého prevádzkovateľa od 1000 do 100-tisíc eur. Za použitie surovín po dátume spotreby vo výrobe, uvedenie na trh potravín neznámeho pôvodu, marenie výkonu kontroly dostane malý prevádzkovateľ pokutu od 1000 eur do 100tisíc eur, stredný podnikateľ od 2000 eur do 150-tisíc eur a veľký od 3000 eur do 200-tisíc eur. Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, môže sa uložiť pokuta od 500-tisíc eur do 2 miliónov eur
