BRATISLAVA. Gréci síce dostanú tento týždeň 12 miliárd eur z vlaňajšej pomoci a vyhnú sa nateraz hroziacemu bankrotu, no problém krajiny to rieši iba dočasne. Ministri financií eurozóny včera riešili, ako by mohla vyzerať druhá pomoc pre Grécko.
Hovorí sa o sume 110 miliárd eur, teda o podobnom balíku, ako Grécko dostalo vlani. Dôvod pomoci má byť ten, že krajina sa nedokáže v budúcom roku vrátiť na finančné trhy, s čím sa pôvodne rátalo. Čísla za prvý polrok pritom ukázali, že deficit Grécka je vyšší, ako sľúbila vláda.
„Čo sa týka Grécka, musí veľmi rýchlo dostať nový program,“ povedala včera nemecká kancelárka Angela Merkelová. Európski politici sú podľa nej pripravení ubrániť stabilitu eura.
Európska mena sa včera oslabila pod úroveň 1,40 dolára. K švajčiarskemu franku padla na nové minimum.
Grécka pomoc číslo dva
Podmienkou na ďalšiu grécku pomoc bol úsporný balík, ktorý parlament v Aténach už odobril. Tiež dohoda na privatizácii, od ktorej sa očakáva aspoň 50 miliárd eur. Gréci včera predstavili päťčlennú komisiu, ktorá má na predaj dozerať.
Počíta sa však aj s príspevkom súkromných investorov, o čom sa už niekoľko týždňov diskutuje.
„Na začiatku sme hovorili, že budeme trvať na tom, aby bola účasť privátneho sektora. Už nezáleží na tom, aké budú formy účasti. Podstatné je, aby bola aspoň vo výške 30 miliárd eur,“ povedal podľa TASR minister financií Ivan Mikloš včera pred začatím rokovaní v Bruseli.
Rokovať sa malo aj o takých scenároch, ktoré sa už zavrhli. Napríklad, že grécke dlhopisy bude nakupovať aj euroval alebo že sa grécky dlh bude odkupovať za dnešné trhové ceny so zľavou.
Obavy pre Taliansko
Finančné trhy donútili politikov včera riešiť aj zadlžené Taliansko. Riziková prirážka jeho vládnych dlhopisov sa dostáva na čoraz vyššiu úroveň. Hrozí, že sa grécka dlhová kríza preleje do Talianska.
Taliansky deficit verejných financií bol vlani 4,6 percenta HDP, čo bolo menej ako u nás. Do roku 2014 ho chce vláda dostať na nulu, k čomu jej má pomôcť trojročný úsporný balík za 40 miliárd eur.
Minister financií Giulio Tremonti, ktorý ho pripravil, si však nerozumie s premiérom Silviom Berlusconim. O balíčku má do konca júla rozhodnúť parlament.
Väčším problémom je taliansky dlh. Je na úrovni okolo 119 percent HDP, vyšší má v eurozóne už iba Grécko.
Na podobných úrovniach sa pohyboval aj v roku 1997, keď sa posudzovalo, či Taliansko môže vstúpiť do eurozóny. Ratingová agentúra Moody's vláde pohrozila, že ak nedostane dlh pod kontrolu, zníži krajine rating.
Merkelová podľa agentúry Bloomberg povedala, že dôveruje schopnosti vlády v Ríme riešiť rozpočtový deficit. Španielska ministerka financií Elena Salgadová tvrdí, že Taliansko sa vie dostať z problémov aj bez pomoci únie.
Hoci vývoj v Taliansku rieši únia, riziková prirážka 10-ročných štátnych dlhopisov Talianska je nižšia ako španielskych. Výnosy dlhopisov oboch krajín sú asi dvojnásobne vyššie ako nemecké a pohybujú sa nad piatimi percentami.
„Hranica, pri ktorej sa začalo otvorene hovoriť o pomoci Grécku, Írsku či Portugalsku, bola sedem percent,“ vraví Kamil Boroš z X-Trade Brokers.
To, ako vnímajú trhy Taliansko, ukáže podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa plánovaná štvrtková emisia talianskych štátnych bondov.
Na prípadnú záchranu Talianska a Španielska však Európska únia nemá zatiaľ peniaze. Aj preto je Európska centrálna banka podľa nemeckých médií za zdvojnásobenie kapacity eurovalu.
