Sú realisti, toľko zvyčajne aj dostanú.
BRATISLAVA. Absolventi druhého stupňa vysokej školy očakávajú, že budú zarábať v priemere 788 eur mesačne. V skutočnosti je ich priemerný plat v rovnakej výške.
„Keď porovnáme ich platové očakávania s platmi, ktoré v skutočnosti dostávajú, zisťujeme, že ich očakávania sú realistické a skutočné platy sa zhodujú s očakávaniami,“ hovorí Lucia Burianová zo spoločnosti Profesia.
Je to následkom krízy, keď boli absolventi nútení znížiť svoje platové očakávania. Zdrojom údajov očakávaných platov sú životopisy uverejnené na najväčšom pracovnom portáli Profesia.sk, zdrojom skutočných platov je platový prieskum Platy.sk, údaje sú z minulého roka.
Túžba a skutočnosť Očakávaný a skutočný plat sa u vysokoškolákov najviac zhoduje v oblasti informačných technológií, manažmente kvality, marketingu, reklame, PR, prekladateľstve a personalistike.
Ako vyjednávať o plate zdôraznite záujem o danú prácu aj konkrétnu firmu, spomeňte akékoľvek praktické skúsenosti z praxe, získané počas štúdia, pozitívne sa ráta najmä prax v odbore, v ktorom sa uchádzate o prácu a prax v zahraničí, oplatí sa tiež zvýrazniť, ak ovládate nejaký netradičný cudzí jazyk, najmä vo firme, ktorá obchoduje so zahraničím, naopak, žiadneho šéfa nebude zaujímať, že splácate pôžičku.
Podceňujú sa v oblasti ekonomiky, financií, účtovníctva a žurnalistiky. Naopak, viac, ako sú zamestnávatelia ochotní zaplatiť, si pýtajú v oblasti cestovného ruchu, gastra a hoteliérstva, v oblasti práva, v obchode a administratíve.
Trochu iná je situácia pri absolventoch stredných škôl. Tí sa na rozdiel od vysokoškolákov nedržia až tak pri zemi a ich očakávania sa od skutočnosti odlišujú, v priemere však len o deväť percent.
„Absolventi strednej školy s maturitou očakávajú nástupný plat vo výške 607 eur, v skutočnosti však zarábajú v priemere 559 eur,“ povedala Burianová.
Nereálne platové očakávania majú najmä v oblasti služieb, cestovného ruchu, gastra, hoteliérstva, obchodu a automobilového priemyslu, kde očakávajú takmer o štvrtinu viac, ako môžu reálne zarobiť. Najviac pri zemi sa držia vo farmácii, naopak, podceňujú sa v oblasti IT, marketingu, reklame a PR.
Českí študenti sú náročnejší Pri podobnom porovnaní spoločnosti LMC v Čechách vyšli odlišné výsledky. V prvom zamestnaní by absolventi chceli dostávať 25-tisíc českých korún (1030 eur), zamestnávatelia sú im však ochotní dať mzdu o 5- až 10-tisíc korún (200 až 400 eur) nižšiu.
Nepomer vznikol podľa autorov prieskumu tým, že zatiaľ čo firmy svoju platovú ponuku kríze prispôsobili, študenti svoje platové očakávania nie.
Prieskum potvrdil, že aj tu je prax pri hľadaní práce veľmi dôležitá a to aj u absolventov. Že zohráva dôležitú úlohu pri prijímacom pohovore, potvrdilo až 67 percent firiem.
Lenže nájsť si prácu už počas školy, či už formou dlhodobejšej brigády alebo čiastočného úväzku, nebýva až také jednoduché.
Tri štvrtiny mladých ľudí podľa prieskumu prácu vo svojom odbore v priebehu štúdia aktívne hľadali, našlo ju však len 36 percent z nich. Najhoršie na tom boli študenti chemicko-technologických škôl.
Ako si vypýtať prvý plat
Otázkam o plate sa na pohovore nevyhnete. Ani v prípade, že ide o vaše prvé zamestnanie.
Odpoveď na otázku, aký príjem by ste si v zamestnaní predstavovali, nikdy nebýva jednoduchá. Nesmie to byť príliš veľa, aby ste potenciálneho zamestnávateľa neodradili, ale ani príliš málo, ani podceňovanie nie je namieste. Ako si teda vypýtať tú „správnu“ sumu?
1. Pomôže prieskum
Skôr, ako vyslovíte konkrétnu sumu, zistite si čo najviac informácií o tom, koľko ponúkajú firmy uchádzačom o takúto pozíciu. Pomôžu vám v tom rôzne platové prieskumy, spýtať sa môžete aj v personálnych agentúrach, prípadne si na internete pohľadajte inzeráty s ponukou podobných pozícií.
2. Čo môžete ponúknuť
Takisto by ste mali zvážiť, čo môžete firme ponúknuť. Tesne po škole toho zvyčajne nebýva veľa, najmä, ak ste popri štúdiu nikde nepracovali a nemáte zatiaľ žiadne skúsenosti z praxe. Ak ste čo i len dlhodobejšie brigádovali, prípadne pracovali aspoň na čiastočný úväzok, nezabudnite to spomenúť. Ešte viac sa cení prax zo zahraničia.
Vaším najväčším prínosom pre firmu je v tejto fáze chuť do práce a schopnosť rýchlo sa učiť nové veci. Preto zvážte, či máte šancu dostať na inom pohovore, v inej firme, vyšší plat. Ak áno, môžete byť tvrdohlavý a trvať na svojom, pokiaľ nie, je lepšie vziať menej platenú prácu a učiť sa, ako ísť na úrad práce.
3. Druhý pokus
Ak sa vám ponúkaný plat zdá malý, nezabudnite sa spýtať na možnosti jeho zvýšenia. Prvou šancou na zvýšenie platu býva už koniec skúšobnej doby. Uplynie dostatočne dlhý čas na to, aby váš šéf zistil, či budete pre firmu prínosom alebo nie.
Ak zvyšovanie platu po uplynutí skušobnej lehoty nebýva vo firme zvykom, dohodnite sa už pri prijatí na podmienkach jeho možného zvýšenia (napríklad po splnení zadaných úloh).
4. Peniaze nie sú všetko
Peniaze na výplatnej páske nemusia byť všetko, čo vám zamestnávateľ môže ponúknuť. Pokúste sa získať iné výhody, ktoré vám napríklad pomôžu v kariérnom raste – napríklad jazykový, či počítačový kurz, prípadne stáž v zahraničí.
