Je posledným živočíchom svojho druhu. Keby bol bielym nosorožcom alebo polárnym tigrom, asi by bol zákonom chránený. Ale pretože je mediálnym magnátom, chcú všetci jeho hlavu. Rupert Murdoch ju nedá zadarmo.
Aspoň dúfam, pretože ho – na rozdiel od drvivej väčšiny svojich kolegov a asi i verejnosti – považujú za viac kladného než záporného hrdinu.
Posledný mogul
Neexistuje a už sa zrejme nikdy neobjaví nikto ďalší, koho by sme mohli nazvať mediálnym „magnátom“ alebo „mogulom“.
Rupert Murdoch je mužom fascinujúceho životného príbehu, ktorý v sebe zahŕňa všetko dobré i zlé v médiách za posledných minimálne päťdesiat rokov.
Ale dnes sa stal stelesnením len toho zlého, hlavne v bulvári. Moderátor programu Today na BBC o ňom dokonca pred niekoľkými dňami hovoril ako o „najhoršom človeku na svete“. A to už je trochu pritiahnuté za vlasy.
Dôvodom je, samozrejme, škandál odpočúvania telefonických hovorov, ktoré nezákonne robili alebo si objednávali zamestnanci novín patriacich do Murdochovej firmy News Corporation.
Asi i ďalších, ako sa teraz pomaly začína ukazovať, ale to na veci nič nemení. V hlavnej úlohe bol nedeľník News of the World, ktorý sa do škandálu namočil natoľko, že ho Murdoch radšej zatvoril.
A to napriek tomu, že bol najpredávanejším nedeľníkom na svete a generoval slušný zisk. V čase úpadku papierových novín malý zázrak.
Bez hrdej histórie
Správali sa šéfovia nedeľníka nemravne a nezákonne? Niektorí určite áno, o tom niet pochýb. Rovnako ako o tom, že šlo o noviny apelujúce na tie najhoršie vlastnosti svojho publika.
Šéfredaktor končiaceho listu písal v poslednom čísle o „hrdej histórii“ a „ideáloch“, na ktorých pred 168 rokmi vznikol.
Ale za Murdochovho vlastníctva na ňom nič hrdé ani idealistické nebolo. Jeho výhradnými témami boli sex, škandály, celebrity, drogy a futbal.
News of the World boli zlými novinami, otázka však znie, či z toho viniť Murdocha. Určite nie. V kontexte britskej bulvárnej žurnalistiky nepredstavovali zas nič také výnimočné.
Murdoch k nim mal vrelší vzťah než k iným svojim titulom, pretože stáli na začiatku jeho veľkej kariéry.
Začiatok impéria
V roku 1968 Murdoch o noviny zviedol veľký súboj s Robertom Maxwellom (alias Ludvíkom Hochom pochádzajúcim z bývalého Československa).
Súboj vyhral, o rok neskôr k nim pridal bulvárny denník The Sun a z „mladého austrálskeho vydavateľa“ sa stal tlačový magnát.
V roku 1976 kúpil v Amerike bulvárny denník New York Post, v roku 1981 posilnil svoju britskú pozíciu akvizíciou asi najtradičnejšieho londýnskeho denníka The Times a sesterského denníka Sunday Times.
Vydávanie The Times, ktoré boli v posledných desaťročiach stratové, následne dlhodobo podporoval z iných aktivít.
A neustále expandoval. Začiatkom deväťdesiatych rokov spojil svoju satelitnú televíznu sieť Sky Television s konkurenčnou firmou a spoločne založili spoločnosť BSkyB, ktorá od toho času hrá významnú úlohu na britskom televíznom trhu.
V Amerike svoje postavenie podobne posilňoval od konca osemdesiatych rokov. V roku 1996 založil spravodajskú televíziu Fox News, obviňovanú zo zaujatosti a z nevyváženosti.
Z nedávneho obdobia je veľmi významná akvizícia denníka Wall Street Journal v roku 2007 a založenie výhradne digitálneho denníka The Daily pro iPad na začiatku tohto roka.
Žiadny spasiteľ
Nič z toho nerobil Murdoch pre dobro ľudstva ani pre krásne oči svojich žien. Je otázka, či sa usiloval o politický vplyv, aby získal viac peňazí, alebo naopak. Ale ono je to vlastne jedno. Dôležité je, že oboje majstrovsky prepojil.
Hlavne v Británii sa jeho vplyv na politiku až démonizoval. Dokonca do tej miery, že sa hovorilo, že vyhrať voľby môže len ten, kto je zadobre s Murdochom.
V osemdesiatych rokoch to bola Margaret Thatcherová a v deväťdesiatych krátko John Major, než ho vystriedal ľavicový Tony Blair. A teraz je to opäť konzervatívec James Cameron.
Píše sa, že Murdoch týchto politikov svojím vplyvom držal v šachu alebo dokonca vydieral. Ale pravda je taká, že sa samotní politici mohli pretrhnúť, aby s ním mali tie najlepšie vzťahy.
Že dnes o to silnejšie na Murdocha zaútočili a chcú ho zničiť, ako trebárs bývalý premiér Gordon Brown? Berme to skôr ako dôkaz ich slabosti a pokrytectva, než úprimnú snahu očistiť politiku a médiá.
Spoliehal sa len na seba
Murdochovi nikto nič nedal zadarmo. Svoje spoločnosti nebudoval úplne od nuly, pretože prvé noviny (menší austrálsky večerník Adelaide News) prevzal po otcovej smrti, ale musel sa spoliehať výhradne na seba a svoje schopnosti.
Minimálne dvakrát bol v priebehu svojej kariéry malý kúsok od bankrotu a zachránili ho pevné nervy a ochota riskovať. Po prvý raz to bolo koncom šesťdesiatych rokov, keď všetko stavil práve na získanie nedeľníka News of The World.
A po druhý raz začiatkom deväťdesiatych rokov, keď mu investície do televízneho biznisu spôsobili ohromné straty a dlhy dosiahli osem miliárd libier. Ale oboje dokázal prekonať.
Koniec éry
Murdoch je posledný z dlhého radu silných a angažovaných vydavateľov, ktorý siaha až do devätnásteho storočia.
Magnáti ako Joseph Pulitzer alebo William Hearst sa už vtedy stali predobrazmi mediálnych a politických manipulátorov, o ktorých vznikali knihy i filmy.
Pulitzer si to vyžehlil tým, že odkázal peniaze na založenie vysokej školy a prestížne novinárske ceny, ale väčšina veľkých vydavateľov zostane zapísaných do histórie ako kontroverzné osobnosti. Nepochybne i Rupert Murdoch.
Prajem si, aby súčasný škandál „prežil“ a mediálny biznis ešte neopustil. Bez toho, aby to akokoľvek súviselo so súčasným škandálom, prežívajú dnes médiá – ovplyvnené nástupom webu a úpadkom papierových novín – jednu z najdramatickejších a najviac vzrušujúcejších etáp vo svojej histórii.
Bola by škoda, keby prišla o veľkého hráča Ruperta Murdocha.
Autor: autor je publicista
