BRATISLAVA. Dať výpoveď zamestnancovi bude od septembra oveľa ľahšie, tvrdia odborári. Ako to je naozaj? Budú vás môcť vyhodiť jednoduchšie, ako je to teraz? Odpoveď je sčasti áno, sčasti nie.
Dĺžka výpovednej lehoty sa zmení iba pre niektorých. A to takých, ktorí neodpracujú u jedného zamestnávateľa viac ako rok.
„Zamestnávatelia získajú väčšiu mieru flexibility. Skráti sa výpovedná lehota u zamestnancov, ktorých prepustia, pretože sa im napríklad v rámci jedného roka v pracovnom tíme neosvedčili alebo s nimi nie sú spokojní,“ vysvetľuje právnička Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Budú tak znižovať svoje náklady a zároveň pružnejšie obsadia uvoľnené pracovné miesto vhodnejším kandidátom, dodáva.
Pre prišelcov V dĺžke výpovednej lehoty sa iných zamestnancov zmeny v Zákonníku práce nedotknú. Tí, ktorí odpracujú u zamestnávateľa viac ako rok a menej ako päť rokov, budú mať tak ako v súčasnosti výpovednú lehotu dva mesiace a tí, ktorí odpracujú u jedného zamestnávateľa viac ako päť rokov, budú mať výpovednú lehotu tri mesiace. Tak je to v prípade, že výpoveď príde z iniciatívy zamestnávateľa.
Ak sa pre ukončenie pracovného pomeru rozhodne zamestnanec, budú len dva druhy výpovednej lehoty.
Ak niekto odpracuje menej ako rok, bude mať jednomesačnú výpovednú lehotu. Ten, kto bude u jedného zamestnávateľa dlhšie ako dvanásť mesiacov, bude mať dvojmesačnú výpovednú lehotu. Tak ako je to aj dnes.
To, čo viacerí vnímajú negatívne, je zrušenie súbehu výpovednej lehoty s odstupným. To znamená, že buď sa zamestnanec rozhodne pracovať u zamestnávateľa, ktorý mu dal výpoveď ešte jeden
až tri mesiace, alebo si za adekvátne obdobie zoberie odstupné a bude voľným hráčom na trhu práce. Či si už vyberie jedno alebo druhé, „zamestnávateľ je povinný mu vyhovieť,“ vysvetľuje ministerstvo práce.
Ľahšie rozhodovanie Zmeny, ktoré sa už menej rozoberali v médiách aj počas prijímania novely Zákonníka práce, však tiež ovplyvnia zamestnancov. Napríklad, od septembra bude mať zamestnávateľ jednoduchšie rozhodovanie, ak bude chcieť prepustiť nejakého zamestnanca, lebo ruší jeho miesto.
Po novom, totiž zamestnávateľ už po dvoch mesiacoch bude môcť takéto miesto obnoviť. Dnes musí čakať štvrť roka, kým môže znovu prijať iného zamestnanca na zrušenú pozíciu.
„V praxi sa môže stať, že malej firme, ktorá prežíva na hrane, sa zníži počet objednávok a firma si nemôže dovoliť z existenčných dôvodov platiť zamestnanca „len tak“.
To sa však môže zmeniť a bude potrebovať pracovníka prijať opäť. Preto sa táto lehota skrátila,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva práce Slávka Selešová.
Čierna kronika trhu práce sa končí
Hromadných prepúšťaní bude od septembra menej. Mení sa totiž limit, koľkí zamestnanci musia byť prepustení.
BRATISLAVA. Pred rokom či dvomi sme takmer denne čítali nepríjemné správy o tom, že v niektorom z podnikov na Slovensku hrozí hromadné prepúšťanie.
Ak chce totiž dnes prepustiť zamestnávateľ najmenej 20 ľudí v priebehu 90 dní, musí to nahlasovať ako hromadné prepúšťanie.
Ak prezident podpíše veľkú novelu Zákonníka práce, už si takúto „čiernu kroniku trhu práce“ nik čítať nebude – zákon bude benevolentnejší k limitom.
Menšia hromada Po novom pôjde o hromadné prepúšťanie až vtedy, ak menší zamestnávateľ počas 30 dní prepustí najmenej desať zamestnancov.
Kto je kto Menší zamestnávateľ – zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov. Stredne veľký – zamestnáva viac ako sto a menej ako 300 ľudí. Veľký zamestnávateľ – zamestnáva viac ako 300 pracovníkov.
Ak stredne veľká spoločnosť prepustí najmenej 10-percent svojich interných pracovníkov za jeden mesiac. V prípade veľkého zamestnávateľa pôjde o hromadné prepúšťanie, ak za mesiac prepustí najmenej 30 ľudí.
Ministerstvo práce snahu o minimalizáciu hromadného prepúšťania nepripúšťa.
„Zmenou definície hromadného prepúšťania a uvoľnením jeho pravidiel pôjde určite o zmenšenie ich počtu,“ konštatuje právnička Katarína Babiaková.
Rokovaní ubudne Okrem počtu ľudí a času, keď sa bude hovoriť o hromadnom prepúšťaní, však ministerstvo mení aj povinnosti zamestnávateľa.
Podľa nového totiž nebude musieť prerokúvať možnosti, ako predísť hromadnému prepúšťaniu, s úradmi práce. Rokovaniu s odbormi sa však tak ako teraz nevyhne, o jeho výsledku musí úrady práce napokon informovať.
Podľa ministerstva práce ide o nevyhnutné zmeny, aby sme zladili náš zákon s legislatívou Európskej únie. Zamestnanci zmenami žiadne výhodny nestratia.
Spružnenie výroby majú priniesť kontá
Vďaka dvom novinkám v Zákonníku práce sa môže znížiť riziko prepúšťania pri nedostatku práce.
BRATISLAVA. Dopyt firiem po spružnení pracovného práva sa premietol aj do dvoch nových paragrafov v Zákonníku práce. Zavedie sa konto pracovného času a takzvané flexikonto. Tieto inštitúty majú viacero spoločných znakov. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v dôvodoch ich uplatnenia.
Dve novinky Flexikonto – podmienkou sú vážne prevádzkové dôvody. Konto pracovného času – vyžaduje si dohodu s odbormi.
Flexikonto bude podmienené odstavením výroby z vážnych prevádzkových dôvodov. Zamestnanec vtedy môže čerpať pracovné voľno a po pominutí prekážky ho musí odpracovať. Za obdobie voľna mu patrí mzda najmenej v sume jej základnej zložky.
Druhý typ konta je založený na pohybe pracovného času. Pre zamestnanca to znamená, že v prípade väčšej potreby odpracuje viac, ako má predpísané na týždeň, a pri nedostatku roboty menej alebo nič. Na jeho výplate sa to však nemusí prejaviť.
„Zamestnávateľ mu zaplatí dohodnutú mzdu, aj keď má v jednom mesiaci menej práce,“ píše ministerstvo.
Rozdiel je aj v tom, do akej miery môžu zavedenie jednej alebo druhej novinky ovplyvniť odbory.
Kým konto pracovného času si vyžaduje dohodu s nimi a v prípade zdravotne postihnutého či rodiča aj s ním, na flexikonto stačí prerokovanie.
Ministerstvo ubezpečuje, že tieto inštitúty sa nemôžu zneužívať. „Ak si situácia vyžaduje, aby zamestnanec pracoval dlhšie, musia byť dodržané pravidlá o maximálnom pracovnom čase, o minimálnom čase odpočinku a ďalšie pravidlá ochrany.“
Jozef Čavojec
Odchodné sa priblíži ľuďom
BRATISLAVA. Zamestnanci, ktorí pri skončení pracovného pomeru nadobudnú nárok na niektorý z dôchodkov, by mali mať od septembra jednodušie podmienky na uplatnenie odchodného od zamestnávateľa.
Podľa novely budú môcť o odchodné požiadať do 10 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Dnes je to tak, že oň musia požiadať vopred, alebo bezprostredne po skončení pracovného pomeru.
Dojčenie chráni prácu
Tehotná a dojčiaca žena bude v skúšobnej dobe lepšie chránená ako doteraz.
BRATISLAVA. Tehotná žena si len veľmi ťažko nájde novú prácu. Ak je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere na dobu neurčitú a pracuje už vo firme dlhšie, je dostatočne chránená aj dnes.
Viaceré organizácie však vyčítali Zákonníku práce, že vôbec nechráni tehotné a dojčiace ženy v skúšobnej dobe. Dnes ich totiž môžu prepustiť z akéhokoľvek dôvodu. Aj preto, že sú tehotné.
Novela však vyslovene hovorí, že „zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca, po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné“.
Dlhé aj niekoľkoročné dojčenie tak môže byť prospešné nielen pre deti, ale aj pre istotu zamestnania ich matiek. „Časové ohraničenie v tomto prípade zákon neuvádza,“ konštatuje právnička Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Na to, aby bola týmto zá konom chránená, však musí zamestnávateľovi skutočnosť, že dojčí, písomne oznámiť. Teoreticky by sa mohol zamestnávateľ pri prijímaní do zamestnania ženy pýtať, či nedojčí.
„Zamestnávateľ od zamestnankyne nemôže pri nástupe do zamestnania požadovať informácie o jej tehotenstve a rodinných pomeroch, zákon mu výslovne nezakazuje otázky týkajúce sa dojčenia.“
Pri prešľapoch bude zamestnanec viac chránený
Ak prídete neskoro do práce, či inak nahneváte svojho zamestnávateľa, nebude mať toľko času, aby vás vyhodil pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
BRATISLAVA. Veľkou zmenou, ktorú zamestnanci môžu privítať, je skrátenie lehoty na prepustenie v prípade, že zamestnanec poruší pracovnú disciplínu či neuspokojivo plní pracovné úlohy.
„Nové znenie Zákonníka práce upravuje dobu, počas ktorej je možné tento výpovedný dôvod zo strany zamestnávateľa uplatniť,“ vysvetľuje Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Staré znenie určovalo, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi z tohto dôvodu výpoveď počas šiestich mesiacov od písomného upozornenia. Po novom sa táto lehota skracuje.
Po uplynutí dvoch mesiacov od písomného upozornenia zamestnanca na neuspokojivé plnenie jeho práce mu už zamestnávateľ nebude môcť z tohto dôvodu dať výpoveď, ale bude musieť nasledovať napríklad ďalšie písomné upozornenie.
To znamená, že ak prídete napríklad neskoro do práce a zamestnávateľ vás na tento prešľap písomne upozorní, musíte byť dochvilní dva mesiace, nie až pol roka ako doteraz. Po dvoch mesiacoch vás totiž bude musieť na vaše prešľapy upozorniť opäť.
