Agentúrnu správu sme o 20:12 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Dohady, či by koalícia mala dosť hlasov, ak by musela opätovne schvaľovať novelu Zákonníka práce v parlamente, už nie sú aktuálne. Prezident Ivan Gašparovič Zákonník podpísal.
„Pán prezident vždy rozhoduje v zmysle ústavy a keďže nenašiel žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by tento zákon vrátil, Zákonník podpísal,“ povedal Gašparovičov hovorca Marek Trubač. „Treba si uvedomiť, že Zákonník pomôže znížiť nezamestnanosť.“
„Podľa prezidenta bez zamestnávateľa by neboli ani zamestnanci,“ dodal Trubač.
Gašparoviča o podpis zákona žiadal osobne aj predseda parlamentu a SaS Richard Sulík. „Dúfam, že okrem obsahu prispeli k jeho rozhodnutiu aj argumenty, ktoré som mu predostrel.“
Celé znenie Zákonníka práce nájdete tu.
Prekvapený Matovič Pri rokovaní o novele v parlamente nebolo do poslednej chvíle jasné, či ju koalícia dokáže presadiť.
Problematické body Prepustený zamestnanec nebude mať naraz aj výpovednú lehotu, aj odstupné. V odboroch musí byť aspoň 30 percent zamestnancov firmy, aby mohli za nich vyjednávať. Pri výpovedi z nesprávnych dôvodov má zamestnanec nárok na náhradu mzdy najviac za 9 mesiacov, aj keď priznaná ušlá mzda bola vyššia.
Igor Matovič a jeho traja kolegovia zo združenia Obyčajní ľudia nechceli zákon podporiť, lebo KDH a časť SDKÚ predtým nehlasovali za ich návrh, aby si ľudia mohli vybrať, či chcú gastrolístky, alebo finančný príspevok, ani presun voľného dňa za niektoré sviatky.
„Je to najprekvapivejšie rozhodnutie prezidenta. Dokázal sa postaviť strane Smer. Je to také chlapské rozhodnutie z jeho strany,“ povedal Matovič.
Prekvapený Smer Smer odkázal, že novela zhorší ochranu pracovníkov. „Sme prekvapení, že pán prezident podpísal zákon, ktorý oslabuje a zhoršuje postavenie zamestnancov.“
Zaskočení zostali aj odborári, ktorí prišli Gašparoviča presviedčať aj osobne. „Mrzí ma to a som z toho aj trocha sklamaný. Pán prezident vždy hovoril, že sociálne cíti,“ povedal Pavol Machyna z Konfederácie odborových zväzov.
„V kútiku duše som dúfal, že prezident to nepodpíše. Vždy hovoril, že sociálne cíti,“ hovorí odborár Machyna.
Chcú osloviť Smer, aby dal podnet na Ústavný súd. Plánujú aj nátlakové akcie. Trubač tvrdí, že v Zákonníku je „viac pozitív ako obáv, ktoré vyjadrili odborári“.
Najdôležitejšie zmeny v Zákonníku práce
Nástup Skúšobná doba sa môže predĺžiť
Dnes môže byť v pracovnej zmluve skúšobná lehota najviac tri mesiace. Kto nastúpi na miesto vedúceho po 1. septembri, môže sa dočkať až šiestich mesiacov. Pribudne možnosť predĺženia skúšobnej lehoty kolektívnou zmluvou podpísanou aj odborármi. Pre bežného zamestnanca sa môže vyšplhať na šesť mesiacov, pre vedúceho dokonca na deväť mesiacov. Vedúci zamestnanci sú oprávnení určovať a ukladať pracovné úlohy, organizovať podriadených, riadiť a kontrolovať ich prácu. Matky v skúšobnej lehote budú pod ochranou
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez neho. Tehotné, ženy do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace matky budú mať výnimku. V týchto prípadoch zamestnávateľ musí prepustenie odôvodniť. Brigáda cez prázdniny sa zaobíde bez potvrdenia o štúdiu
Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci je potvrdenie štatútu študenta. Pre prípad, že chce pracovať po ukončení štúdia na strednej škole alebo pred zápisom do ďalšieho ročníka vysokej školy, bude mať možnosť pracovať aj bez potvrdenia o štúdiu a to najneskôr do konca októbra.
Dočasné kontrakty sa môžu opakovať rýchlejšie
Zmluvu na určitý čas bude možné dohodnúť najdlhšie na tri roky. Dnes je to na dva roky. Zvýši sa aj možnosť opakovania kontraktu - na tri razy za tri roky. V súčasnosti je obmedzená na dva razy za dva roky. Z určitých dôvodov to ide aj častejšie. Výnimky pre opatrovateľskú službu a práce, pre ktoré sa vyžaduje umelecké vzdelanie, však zaniknú. Na agentúry dočasného zamestnávania sa obmedzenia zmlúv na určitý čas nevzťahujú a tak to ostane naďalej. Práca Minimálne mzdové nároky ostávajú
Keď odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, musia dostávať mzdu najmenej v sume minimálneho nároku pre príslušný stupeň náročnosti práce. Na tomto sa nič nezmení. Manažéri môžu odpracovať viac
Priemerný týždenný pracovný čas za štyri mesiace nemôže prekročiť 48 hodín. Výnimku majú len zdravotnícki zamestnanci. Už nebudú sami. Dlhší pracovný čas môžu mať aj manažéri a ostatní vedúci zamestnanci. S ich súhlasom sa priemer môže vyšplhať až na 56 hodín. Po týždni nočnej môže nasledovať ďalší
Ak zamestnanec súhlasí, po novom môže mať nočnú aj dva týždne po sebe. Dnes je to možné, len ak si to vyžaduje povaha práce alebo podmienky prevádzky. Práca nadčas si nebude vyžadovať vážne dôvody
Zamestnávateľ môže nariadiť najviac 150 hodín nadčasov ročne, ale z vážnych dôvodov môže dohodnúť so zamestnancom ďalších 250 hodín. Zmení sa to, že vážne dôvody nebudú potrebné. Zamestnanec môže odpracovať nadčas najviac 400 hodín. Rozdiel bude aj v tom, že podľa kolektívnej zmluvy mu možno nariadiť až 250 hodín. Ďalšia zmena sa týka iba vedúcich zamestnancov. Na rozdiel od ostatných môžu mať 550 hodín nadčasov za rok. Starší zdravotníci nedostanú nadčasy príkazom
Lekárovi, zdravotnej sestre ani inému zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý dovŕšil 50 rokov, nebude možné nariadiť prácu nadčas. Nik mu však nebude brániť vykonávať ju z vlastnej vôle. Sestra alebo pôrodná asistentka, ktorá mala 50 rokov, bude pod väčšou ochranou aj v prípade práce v noci. Bude nevyhnutný jej súhlas. Na náhradné voľno bude viac času
Forma náhrady za prácu nadčas je otázkou dohody. Ak zamestnanec pristane na to, že si vezme náhradné voľno, nemôže dostať „mzdové zvýhodnenie“. Môže sa však stať, že sa so zamestnávateľom nedohodne, kedy má náhradné voľno vyčerpať. Mení sa to, že zamestnávateľ mu ho musí poskytnúť do dvanástich mesiacov. Flexikonto sa vracia
Počas krízy sa osvedčilo, ale 31. decembra 2010 zaniklo, aj keď dôsledky krízy cítiť. Po novom bude takzvané flexikonto trvalým nástrojom. Ak práci bránia vážne prevádzkové dôvody, zamestnanci môžu dostať pracovné voľno, za ktoré patrí najmenej základná mzda. Po pominutí prekážok ho musia dodatočne odpracovať. Dovolenka Na dlhšiu dovolenku bude stačiť vek
Zamestnancovi, ktorý už mal alebo tento rok bude mať 33 rokov, patrí najmenej päť týždňov dovolenky, ale musí dokázať, že „odpracoval“ 15 rokov. Od budúceho januára nebude treba hľadať doklady o štúdiu, či o evidencii na úrade práce. Nárok na dlhšiu dovolenku bude mať každý, kto už mal alebo v danom roku bude mať 33 rokov veku. Platiť to bude aj pre štátnych zamestnancov. Celozávodné voľno môže byť o týždeň dlhšie
Firma môže určiť hromadné čerpanie dovolenky iba vtedy, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, a len po dohode so zástupcami zamestnancov. Na tom sa nič nezmení, ale celozávodné voľno môže trvať až tri týždne. Dnes nesmie ísť o viac ako dva týždne. Poistkou pre zamestnancov bude podmienka, že vážne prevádzkové dôvody sa „oznámia najmenej šesť mesiacov vopred“. Dovolenka neprepadne pre práceneschopnosť
Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre prekážky v práci na svojej strane alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, môže ju minúť iba v nasledujúcom roku. Novinkou bude, že dovolenka mu neprepadne, ak mu v nej bráni práceneschopnosť. Vyberie si ju potom. Dnes má túto možnosť len zamestnankyňa (zamestnanec) na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Výpoveď Výpovedná doba sa môže skrátiť
Minimálna výpovedná lehota sa skráti o polovicu - z dvoch mesiacov na jeden. V určitých prípadoch však bude dlhšia. V prípade výpovede z organizačných dôvodov či z dôvodu zrušenia firmy bude záležať na dĺžke pracovného pomeru. Ak trval najmenej jeden a menej ako päť rokov, výpovedná lehota bude dva mesiace, a ak bol dlhší, pôjde o tri mesiace. Kto dostal výpoveď z iného dôvodu, bude mať dvojmesačnú výpovednú lehotu, iba ak odpracoval najmenej rok. Odstupné nepobeží s výpovednou lehotou
K výpovedi z organizačných dôvodov či z dôvodu zrušenia pracoviska dnes patrí aj odstupné. Súbeh zanikne. Zamestnanec dostane odstupné, len ak sa pracovný pomer skončí dohodou. Ak už dostal výpoveď, pred začatím výpovednej doby a môže požiadať zamestnávateľa o odchod dohodou. Zamestnávateľ mu vtedy musí vyhovieť. Výška odstupného bude zodpovedať priemernému zárobku zamestnanca a počtu mesiacov nevyužitej výpovednej lehoty. Hromadné prepúšťanie bude jednoduchšie
O hromadné prepúšťanie ide, ak firma za 90 dní rozdá výpovede najmenej 20 zamestnancom. V menších firmách bude stačiť menej výpovedí. Kde je viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, pôjde o hromadné prepúšťanie už vtedy, ak za 30 dní dostane výpoveď najmenej desať z nich. Vo väčších firmách musí ísť aspoň o 10 percent zamestnancov, v najväčších podnikoch o najmenej 30 zamestnancov. Prerokovanie výpovede nebude povinnosťou
Keď zamestnávateľ chce dať niekomu výpoveď alebo s ním okamžite skončiť pracovný pomer, nebude povinný vopred to prerokovať so zástupcami zamestnancov. Odbory musia urobiť sčítanie
Niektoré závodné odborové organizácie prídu o právo zastupovať všetkých zamestnancov. Tá, čo bude mať takúto ambíciu, totiž bude nútená preukázať, že má najmenej 30 percent ľudí vo firme. S tačí, že zamestnávateľ využije možnosť požiadať o to v zákonom stanovenej lehote.
