BRATISLAVA. Peniaze, zdravie, veľký dom či pekná príroda. Každý má o tom, čo potrebuje k ideálnemu životu, vlastnú predstavu.
Úspech krajiny nemusí zabezpečovať len rast ekonomiky meraný HDP, ale aj spokojnosť človeka v domovskej krajine. Tvrdí to Index lepšieho života, ktorý prvýkrát vypracovala OECD.
V rokoch 2008 až 2010 vyhodnocovala desiatky ukazovateľov „lepšieho života“ v 34 krajinách. Na výsledky upozornila Poštová banka vo svojej analýze.
Krehká pohoda
Slovensko z hodnotenia vychádza ako menej šťastná krajina. K šťastnejším sa u nás totiž hlási len 27 percent ľudí. V Česku je to 56 percent ľudí a v OECD v priemere až dve tretiny opýtaných. Najväčší pesimisti sú Maďari s 23 percentami šťastných.
Budúcnosť v horizonte do piatich rokov však vidí optimisticky viac ako polovica obyvateľov Slovenska. „Vnímanie šťastia ovplyvňuje vek, rodinný stav, práca, vzdelanie i okolie,“ tvrdí psychológ Karol Kleinmann.
Práve vo vzdelaní patríme medzi krajiny s najlepším hodnotením. Až deväť z desiatich dospelých u nás má stredné vzdelanie, podobne ako v Čechách. Najhoršie dopadlo Mexiko s 34 percentami oproti priemeru OECD s 73 percentami.
V kvalite životného prostredia sme skončili dokonca siedmi najlepší. Dobré vzdelanie je krokom aj k dobrej práci a spokojnosti. „Dôležitý je však aj odpočinok a venovanie sa rodine,“ tvrdí Kleinmann.
V práci podľa OECD ročne strávime 1693 hodín, čo je o 46 hodín menej ako priemer OECD. Na oddych nám zostáva 15,3 hodiny denne.
Najväčší workoholici sú Turci, ktorí strávia v práci takmer o 180 hodín ročne viac, ako je priemer. Dáni a Holanďania naopak pracujú o toľko hodín menej.
Sme najmenej fit
Slovensko prepadlo v zdravotnom stave. Skončilo na chvoste rebríčka. V porovnaní s 69-percentným priemerom OECD sa v dobrej kondícii cíti len necelá tretina z nás. V Česku sa cíti fit až 70 percent ľudí.
Za naše zlé výsledky môže fajčenie, ktorému u nás holduje každý štvrtý človek. Problémom začína byť aj obezita, ktorá je však stále na polovičných úrovniach ako v USA či vo Veľkej Británii.
