Agentúrnu správu sme o 19:33 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Minister práce Jozef Mihál (SaS) zatiaľ neprišiel s návrhom, aby sa minimálna mzda zrušila alebo aspoň pozastavila. Pred dvoma rokmi pritom o takomto riešení písal na svojom blogu.
Navrhol, aby sa od budúceho roku zvýšila minimálna mzda o 2,9 percenta. To sčasti pokryje tohtoročnú infláciu. Zamestnanci majú v hrubom zarábať najmenej 326,2 eura.
Argumenty sú rôzne
Odborári žiadajú zvýšiť minimálnu mzdu viac, o 4,1 percenta. To je zhruba očakávaný rast cien v tomto roku. Dosiahla by tak 330 eur.
Minimálna mzda
- Luxembursko 1756,56 eura
- Belgicko1415,24 eura
- Grécko 739,56 eura
- Rakúsko 1000 eur
- Slovinsko 530 eur (netto)
- Poľsko 352,65 eura
- Slovensko 317 eur
- Česká republika 312,67 eura
- Maďarsko 294,88 eura
- Bulharsko 122,71 eura
- Vybrané štáty
Zdroj: ministerstvo práce
„Nevytvorí to tlak na infláciu, no pomôže to trochu zamestnancom. Dá to lepší základ pre kolektívne vyjednávanie,“ povedal Emil Machyna z OZ KOVO.
Zamestnávatelia chcú ponechať minimálnu mzdu na dnešnej úrovni, teda 317 eur.
„Pokiaľ mzda neodráža výkon, čo je to za mzdu?,“ pýta sa Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu. Poznamenal, že od minimálnej mzdy sa odvíjajú aj ďalšie príspevky, napríklad nočné príplatky za prácu.
„Hoci sa to nezdá, 2,9 percenta môže byť niekedy viac ako 4,1 percenta,“ obhajuje svoj návrh Mihál. Chystaná reforma daní a odvodov pridá podľa neho zamestnancom s minimálnou mzdou v čistom na budúci rok 4,35 percenta. To je viac ako návrh odborov.
„Vláda je rozhodnutá. Ale neviem, uvidíme,“ komentoval možnú dohodu Machyna. Ak sa sociálni partneri 8. augusta na tripartite nedohodnú, rozhodne vládny kabinet.
Hrubú mesačnú mzdu od 300 do 350 eur mesačne, teda okolo minimálnej mzdy, malo vlani podľa údajov ministerstva asi päť percent ľudí zamestnaných na plný úväzok.
Menej ako 317 eur mohli mať napríklad tí, ktorí začali pracovať od polovice mesiaca alebo mali péenku.
Pri práci na dohodu štátom určená minimálna výška odmeny nie je.
Zrušiť či nezrušiť?
Inštitút minimálnej mzdy je v Európskej únii bežný. Viacerí ekonómovia však tvrdia, že ho treba zrušiť.
Minimálna mzda podľa nich bráni nízko kvalifikovaným a dlhodobo nezamestnaným vstúpiť na trh práce a dostať sa tak zo svojej nelichotivej situácie. „Keby mali nezamestnaní odbory, tie by boli určite za zrušenie minimálnej mzdy,“ povedal analytik INESS Richard Ďurana.
S minimálnou mzdou neráta ani model daňového a odvodového bonusu.
Analytik Inštitútu práce Michal Páleník však tvrdí, že radšej treba zmeniť systém sociálnych dávok. „Ak by sa aj minimálna mzda zrušila, nič to nerieši, lebo nikto nepôjde robiť za menej ako dostane na sociálnych dávkach,“ povedal.
Upozorňoval na to na svojom blogu aj Mihál. Ministerstvo práce teraz chystá zmeny, ktoré sprísnia vznik nároku na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Zvýhodnia ľudí na aktivačných prácach.
