BRATISLAVA. V najbližších mesiacoch však Slovensko môže prekročiť aj limit pre infláciu. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS) aj niektorí analytici.
"Vzhľadom na pokračujúci rast inflácie a postupný zánik pozitívneho vplyvu nízkeho rastu spotrebiteľských cien v roku 2010 dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie na Slovensku v druhom polroku 2011 prekročí referenčnú hodnotu pre infláciu,“ očakáva centrálna banka.
Dvanásťmesačný priemer harmonizovanej inflácie dosiahol v júni na Slovensku podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej 2,4 %, čo bolo pod maastrichtskou hranicou 2,6 %. Slovensko tak na konci prvého polroka plnilo inflačné kritérium.
"V druhom polroku 2011 ale očakávame zrýchlenie rastu cien tovarov a služieb a tak aj 12-mesačný priemer bude u nás podstatne vyšší. Náš odhad hovorí o úrovni 4,1 % a Slovensko tak na konci roka inflačné kritérium s najväčšou pravdepodobnosťou už plniť nebude. A to aj za predpokladu, že hranica kritéria porastie tiež,“ uvádza Sadovská.
Deficit slovenských verejných financií dosiahol vlani podľa zatiaľ predbežných údajov Eurostatu 7,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Slovensko sa tak zaradilo medzi 14 krajín eurozóny, ktoré v minulom roku nedodržali fiškálne kritérium.
Ďalšie z maastrichtských kritérií týkajúce sa dlhu Slovensko plní. Verejný dlh vlani dosiahol na Slovensku 41 % HDP, kým referenčná hodnota je stanovená na úrovni 60 %. "Schodok verejných financií Slovensko nedostane pod 3 % HDP skôr ako v roku 2013, ale verejný dlh by sa mal pohodlne udržať pod povolenou 60-percentnou hranicou,“ očakáva analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Slovensko plní aj kritérium stability dlhodobých úrokových sadzieb. Vývoj dlhodobej úrokovej miery na Slovensku bol podľa NBS napriek zvýšenej averzii investorov voči riziku relatívne stabilný. Slovensko tak splnilo úrokové kritérium s výraznou rezervou. Dvanásťmesačný priemer dlhodobej úrokovej miery dosiahol v tomto roku podľa centrálnej banky 3,99 % pri referenčnej hodnote 4,9 %.
Analytik Volksbank Vladimír Vaňo pripomína, že maastrichtské kritériá sú podmienkami, ktoré musia splniť kandidátske krajiny, ktoré sa o vstup do eurozóny ešte len usilujú. Pre prijatých členov eurozóny sú záväzné pravidlá Paktu stability a rastu. Ten stanovuje dve podmienky, a to hranicu pre verejný dlh vo výške 60 % HDP a limit deficitu verejných financií na úrovni 3 % výkonu ekonomiky. Krajiny sú po jeho prekročení povinné konsolidovať verejné financie.
Slovensko splnilo v roku 2008 všetky maastrichtské kritériá, ktorých plnenie je nevyhnutné pre vstup do eurozóny. Deficit verejných financií za rok 2007 dosiahol 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) oproti hranici kritéria na úrovni 3 % HDP a verejný dlh bol 29,4 % HDP, čo bola menej ako polovica zo 60-percentnej hranice kritéria.
Inflačné kritérium krajina nominálne splnila s rezervou jedného percentuálneho bodu. Pri kritériu kurzovej stability bolo podmienkou, aby slovenská koruna zotrvala v medziach režimu ERM II minimálne dva roky, čo koruna dosiahla v novembri 2007. Kritérium dlhodobých úrokových mier splnilo Slovensko bez problémov a so značnou rezervou dvoch percentuálnych bodov.
