BRATISLAVA. Slováci začali počas krízy šetriť výrazne viac. Kým pred krízou ušetrili približne štyri až päť percent čistých príjmov, počas krízy podiel ušetrených peňazí stúpol na 11 až 12 percent.
„Opatrnosť Slovákov ustupuje len pomaly, momentálne stále neminú približne 10 percent svojich čistých príjmov,“ povedal Eduard Hagara, analytik ING.
V bankách je najviac úspor
Ak by sme sa pozreli na to, kam svoje peniaze ukladajú, priemerný Slovák by si z 1000 eur úspor najväčšiu časť, približne 600 eur, uložil do banky. Z toho približne 240 eur by si nechal na účte a 360 by zaviazal na lepšie úročený termínovaný vklad.
Zhruba 130 eur by šlo na životné poistenie a dobrovoľné dôchodkové sporenie, takmer stovku by si nechal v hotovosti pre prípad akútnej potreby. „Len približne 80 eur by investoval do akcií, či už priamo, alebo prostredníctvom podielových fondov,“ dodáva Hagara.
Ak je človek konzervatívny, uprednostní tradičné formy zhodnocovania peňazí, ako sú termínované vklady, pretože chce vopred vedieť, čo získa.
„Ak sa nebojí, rád riskuje a chce svoje peniaze zhodnotiť výhodnejšie ako na termínovaných vkladoch, investuje na burze či v podielových fondoch,“ hovorí Michaela Trenčáková z VÚB banky.
Vysoký podiel peňažných zdrojov držaný v bankách a v hotovosti naznačuje, že Slováci patria medzi konzervatívnejších investorov. Dá sa tiež povedať, že sú opatrnejší ako pred krízou, keď v akciách držali približne 13 percent svojich úspor. Teraz je to len zhruba osem percent.
Budúcnosť vyvoláva obavy
Dôvodom, prečo ľudia presúvajú peniaze z rizikovejších investícií do bánk a bezpečných úložiek je obava z neistého vývoja v budúcnosti.
Z každej strany počúvame o dlhovej kríze v Európe, o problémoch Grécka, Španielska, Talianska či Írska, o bankrote Spojených štátov amerických, o stresových testoch bánk.
„Zdá sa, že väčšina ľudí má v neistých časoch skôr tendenciu hľadať bezpečné zhodnotenie svojich úspor. Pred potenciálne vyšším výnosom, ktorý je však spojený s vyšším rizikom, uprednostňujú skôr stabilný výnos,“ hovorí Ľubomír Košňák, analytik UniCredit Bank.
Z toho ťažia najmä klasické bankové vklady. Štatistiky Národnej banky Slovenska hovoria o tom, že oproti minulému roku zaznamenali viac ako osempercentný nárast.
„Na atraktivite pritom získavali dlhodobé termínované vklady s viazanosťou dlhšou ako rok, ktorých stav sa v máji medziročne zvýšil až o štvrtinu,“ povedala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Bankám stále veríme
Slováci napriek nepriaznivej situácii v Európe i vo svete našim bankám stále veria. „Pokračujúci nárast vkladov do bánk naznačuje, že Slováci sa o stabilitu slovenského bankového sektora výraznejšie neobávajú,“ dodáva Hagara.
Vkladov by ešte mohlo pribudnúť, keďže sa do konca roka očakáva ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb.
Stále viac ľudí, najmä po kríze, sa začína orientovať aj na pravidelné sporenie. „Odkladajú si aspoň malú časť peňazí, ale na pravidelnej báze,“ hovorí Andrea Halcinová z ČSOB.
Vytvárajú si tak rezervu do budúcnosti. Produkty, ktoré takto klienti najčastejšie využívajú, sú sporiace účty, stavebné sporenie a sporiace programy.
Najbezpečnejšie sa ľuďom zdajú zlato, franky a pozemky
Keď majú ľudia obavy, presúvajú peniaze do bezpečnejších investícií.
Zlato
Kúpiť si tehličku zlata nemusí byť na Slovensku až také nereálne. Viacerí ľudia, ktorí sa obávajú o svoje investície, prípadne chceli na rastúcej cene žltého kovu zarobiť, už zlato kúpené majú.
V poslednom čase dosahuje zlato nové historické rekordy nielen oproti doláru, ale aj euru či britskej libre. Jeho cena presiahla 1600 dolárov alebo 1100 eur za uncu.
„Existuje ďalší mierny priestor na rast ceny zlata v najbližších týždňoch, avšak do konca roka očakávame miernu korekciu jeho ziskov. Z dlhodobého hľadiska je však zlato jednou z najlepších investičných príležitostí,“ hovorí Ronald Ižip, analytik spoločnosti Trim broker.
Investovať do zlata sa dá rôznymi spôsobmi. Najjednoduchším je nákup fyzického zlata vo forme mincí alebo tehličiek, kde investor môže nakúpiť napríklad jednu troyskú uncu (31,1 g) za cenu asi 1150 eur. Problémom však je jeho spätný predaj, ktorý je pomerne nákladný.
Preto mnoho investorov radšej nakupuje investičné certifikáty alebo cenné papiere kryté fyzickým zlatom (takzvané ETF). „Ich obrovskou výhodou je možnosť okamžite zlato predať za pomerne malý poplatok,“ vysvetlil Ižip.
Investičné zlato formou zlatých mincí alebo zlatých tehličiek u nás predáva Tatra banka.
Švajčiarsky frank
Peniaze sa dajú ochrániť aj tak, že ich vymeníte za inú menu. Za jednu z najbezpečnejších sa považuje švajčiarsky frank. Od začiatku roku sa posilnil oproti euru o takmer sedem percent.
„Ak by ste pred mesiacom nakúpili franky za eurá a teraz ich vymenili späť, boli by ste na tom zarobili asi 2,5 percenta, čiže z investície 1000 eur asi 25 eur,“ vysvetlila Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Treba si však uvedomiť, že je to špekulácia s výmenným kurzom ako ktorákoľvek iná. Dá sa pri nej zarobiť, ale aj prerobiť.
Nehnuteľnosť
Za bezpečné uloženie peňazí sa považuje aj kúpa nehnuteľnosti. Kúpu bytu, domu či pozemku uprednostňujú najmä tí, ktorí sa finančnému investovaniu veľmi nerozumejú. Ich investícia reálne existuje, majú od nej list vlastníctva a kľúče. Má to však aj svoje úskalia.
Základom je dobre kúpiť a v prípade potreby aj pomerne rýchlo predať. Preto by mala byť nehnuteľnosť v dobrom stave, najlepšie v centre väčšieho mesta, vhodná na prenájom. Aby investícia do času predaja prinášala výnosy.
Na vyšší úrok si počkajte
Ekonómovia čakajú, že sa ešte tento rok zvýšia úrokové sadzby. Je to dobrá správa pre tých, ktorí si v bankách sporia.
BRATISLAVA. Do termínovaných vkladov ľudia ukladajú čoraz viac peňazí. „V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa objem termínovaných vkladov počas mesiacov máj - jún viac ako zdvojnásobil,“ hovoria predstavitelia UniCredit Bank.
„Nárast sme zaznamenali najmä na termínovaných vkladoch s dlhším časom viazanosti – 24 a 36 mesiacov,“ potvrdil aj Štefan Frimmer zo Slovenskej sporiteľne.
Dlhší vklad, vyšší úrok
Ľudia vo všeobecnosti viac sporia. Lákajú ich aj vyššie úrokové sadzby ako v minulosti. Tie závisia od výšky vkladu a od dĺžky viazanosti. Čím je vklad vyšší a dlhší čas viazanosti, tým sú aj úrokové sadzby vyššie.
To znamená, že pokiaľ chce človek v súčasnosti získať najvyšší výnos, mal by siahnuť po termínovaných vkladoch minimálne na tri až päť rokov.
Otázne však je, či by sa mal až tak ponáhľať, prípadne či by mal peniaze zaviazať na dlhé obdobie. Očakáva sa totiž ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB), čo sa určite odrazí aj vo vyšších úrokoch na termínovaných vkladoch.
„Očakávame, že do začiatku budúceho roka ECB zvýši svoje sadzby spolu o pol percentuálneho bodu, čo sa postupne prejaví aj v náraste sadzieb pre klientov,“ myslí si Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.
Zo všetkých peňazí, ktoré majú Slováci uložené v bankách, je 56 percent na termínovaných vkladoch. Na bežných a sporiacich účtoch je to vyše tretiny našich peňazí, zvyšných sedem percent máme uložených na vkladoch s výpovednou lehotou, napríklad na vkladných knižkách a vkladových účtoch.
„Paradoxné je, že až takmer tretina všetkých peňazí ľudí v bankách leží na bežných účtoch. Bežné účty pritom majú úroky nulové alebo takmer nulové,“ hovorí Maroš Ovčarik, šéf portálu, ktorý porovnáva poplatky a produkty bánk.
Ochrana štátu je obmedzená
Peniaze v bankách sú chránené. Nie všetky.
BRATISLAVA. Od začiatku tohto roka ručia banky na Slovensku za vklady svojich klientov do výšky 100-tisíc eur.
Rovnakú výšku garancie vkladov sa rozhodla zaviesť Európska únia vo všetkých dvadsiatich siedmich členských krajinách. Presúvať peniaze do zahraničia pre vyššiu ochranu sa teda neoplatí.
Banková ochrana sa však nevzťahuje na všetky druhy vkladov. Kým termínované vklady, vkladné knižky či peniaze na účte štát chráni, cenné papiere, napríklad hypotekárne záložné listy, ktoré predávajú aj banky, chránené nie sú.
Neobmedzenú ochranu vkladov zaviedla na jeseň roku 2008 ešte bývalá vláda, aby sa vyhla hromadným presunom peňazí do susedných krajín, ktoré neobmedzenú ochranu vkladov vtedy zaviedli.
Kto vlani investoval do fondov, je zrejme v pluse
Peniaze v podielových fondoch za posledný rok zarábali. Od konca mája im však ľudia znova neveria, zrejme pre zlý vývoj v eurozóne.
BRATISLAVA. Peniazom v podielových fondoch sa v poslednom čase darí. Ak ste investovali asi pred rokom, s veľkou pravdepodobnosťou sa vaše peniaze zhodnotili.
„Vo všetkých typoch fondov ľudia za posledný rok v priemere zarábali,“ povedal Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností.
Zarobiť sa dalo aj vyše 39 percent za rok. Najlepší bol eurový fond Invest Prestige and Luxe od spoločnosti ING. Tisíceurová investícia umožnila ročný zisk 390 eur pred zdanením.
Výhľad je pozitívny
Ako sa budú pohybovať výnosy v budúcnosti, nikto presne nevie. „Očakáva sa mierny nárast výnosov v peňažných fondoch, výnosy na dlhopisových a akciových trhoch budú závisieť od ďalšieho vývoja dlhovej krízy štátov eurozóny, ktorý je z dnešného pohľadu mierne pozitívny,“ dodal Znášik.
Spoločnosti na trhu sa však zhodujú v tom, že kríza investorov zmenila. „Pokles trhov naučil investorov byť viac obozretnými. Zistili, že investovaním môžu prísť o časť vložených peňazí,“ hovorí Peter Jalakša z European Investment Center.
Znova sa vyberá
Počas roku 2008, keď sa v jeho poslednej tretine začala prejavovať finančná kríza na svetových trhoch, slovenskí investori, tak ako aj iní v Európe, z podielových fondov omnoho viac vyberali, ako vkladali.
V roku 2009 to však už bolo naopak, celkové čisté predaje dosiahli 112 miliónov eur a v roku 2010 až 377 miliónov eur.
V tomto roku od konca mája znova prevládajú výbery peňazí. „Pravdepodobnou príčinou je negatívny vývoj dlhovej krízy v eurozóne,“ vysvetlil Znášik. Z podielových fondov od začiatku roku ubudlo vyše 55 miliónov eur.
Pri výbere peňazí z fondov treba vo väčšine prípadov počítať s poplatkami. Aj v prípade, že si chcete peniaze presunúť z rizikovejších do bezpečnejších podielových fondov, sa poplatku zvyčajne nevyhnete.
„Presun medzi fondmi však môžete uskutočniť kedykoľvek,“ povedala Zuzana Kardelisová z Asset Managementu Slovenskej sporiteľne.
Na čo si treba dať pozor
Nezabudnite sa opýtať na úrok a poplatok pri predčasnom výbere.
1. Je úrok z reklamy ročný?
Niektoré banky uvádzajú v reklamných kampaniach úrokové sadzby, ktoré nie sú ročné, ale sadzby na celý čas trvania termínovaného vkladu. „Nepovažujem to za šťastné, dokonca to podľa môjho názoru ľudí zavádza,“ upozorňuje Maroš Ovčarik z portálu Financ〜naHitparada.sk.
Opticky sa vklad zdá ako bezkonkurenčný, ale po prepočte na ročný úrok sa v skutočnosti často zaradí medzi podpriemerné produkty na trhu.
2. Dá sa dostať k peniazom skôr?
Hlavne pri dlhodobejších vkladoch na niekoľko rokov si treba pozrieť aj podmienky predčasného ukončenia vkladu. Banky si za predčasný výber účtujú poplatky. Porovnať ich nie je jednoduché, každá banka používa pri výpočte iný vzorec.
V zásade však platí, že banka pri predčasnom výbere zrazí určitú časť z úrokového výnosu, prípadne zrazí celý úrok, čím človek na vklade nezarobí ani cent.
Na trhu sú aj produkty, pri ktorých si banka pri predčasnom výbere zrazí aj časť vložených peňazí. To znamená, že z banky dostanete späť menej, ako ste tam vložili. Preto by ste to mali vedieť vopred.
3. Ako sa pripisujú úroky?
Rozdiely medzi termínovanými vkladmi sú napríklad aj vo frekvencii pripisovania úrokov. Niektoré banky pripisujú úroky na mesačnej báze, iné štvrťročne, polročne alebo ročne. Prípadne sa úroky pripíšu na konci viazanosti termínovaného vkladu jednorazovo.
Čím je frekvencia pripisovania úrokov vyššia, tým je to pre klienta lepšie, pretože po pripísaní úrokov sa úročí nielen samotný vklad, ale aj úroky (takzvané úroky z úrokov).
