Hoci všetci naši novinári považujú Breivikove činy za choré, na súvislosti majú rozdielne názory.
BRATISLAVA. Manifest nórskeho masového vraha je voľne dostupný. Jeho myšlienky citovali aj slovenskí novinári, hoci tvrdia, že šíriť extrémizmus je neprípustné.
„Rozoberať detailne akýsi manifest, nebodaj z hľadiska myšlienok, cítime ako nemiestne,“ hovorí Štefan Hríb, šéfredaktor týždenníka .týždeň.
O jeho obsahu informovala jeho redakcia rovnako ako SME, ktoré prinieslo jeho názory na Slovensko. Pravda zase cituje Breivikovo nadšenie z bojovej počítačovej hry.
„Obsah manifestu sme potlačili len na spravodajsky nevyhnutnú úroveň,“ povedala šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková. Z hľadiska udalostí, ktoré sa stali v Nórsku a ich dosahov, bol podľa nej manifest maniaka irelevantnou záležitosťou. „Rovnako ako to, či zostavil psychopatický rebríček krajín, kde spomenul aj Slovensko,“ povedala Slišková.
SME prinieslo túto informáciu na titulnej strane. „Médiá by v takých prípadoch mali okrem informovania aj vysvetľovať, aké nebezpečenstvá sú s tým spojené. Presne tak sme postupovali aj v prípade nórskeho vraha Breivika,“ povedal Matúš Kostolný, šéfredaktor denníka SME. Je podľa neho zodpovednosťou médií informovať o zásadných udalostiach, aj keď sú ich aktérmi neprijateľné osoby a hnutia.
Rozdielny pohľad Anders Behring Breivik po jeho teroristických činoch zostalo 77 mŕtvych, internetová wikipédia už obsahuje jeho biografiu, Google nájde 8,5 milióna článkov s jeho menom, 1,5 milióna jeho fotografií, a päťtisíc videí, videá z manifestu už stránky ako YouTube odstránili, dajú sa však nájsť inde, podpora Breivika prináša extrémistom pozornosť médií napríklad v Česku.
„Rozhodujeme sa vždy na základe citu pre mieru, vkus a primeranosť. Je dobre zistiť, kto je Breivik, preto napríklad blog Vladimíra Palka o tom, že tento nórsky vrah nie je ani kresťanský ani fundamentalista, je veľmi užitočný,“ dodal Hríb.
Komentátori .týždňa a Pravdy sa po udalosti dostali do sporov. Hoci rovnako tvrdia, že názory vraha sú choré, každý má svoj pohľad. Rozdelilo ich práve označenie Breivika za pravicového, kresťanského extrémistu.
„Vždy sa zapájame do diskusie, aké sú riešenia v boji s extrémizmom. Pri niektorých médiách mám však pocit, akoby si túto zodpovednosť neuvedomovali a informujú o extrémizme bez akejkoľvek reflexie,“ povedala Slišková.
Bez zoznamov Zoznam ľudí, o ktorých sa nepíše v redakciách vraj nie je. „Nemáme zoznam, máme dospelých redaktorov,“ odpovedá Hríb. V Pravde ho vraj rovnako netreba, každý ho má podľa Sliškovej v hlave.
„Takýto zoznam v spravodajstve RTVS neexistuje. To, čo je v našich programoch neprípustné alebo zakázané, rieši voľne dostupný Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS,“ povedala Anna Sámelová, riaditeľka Centier spravodajstva slovenského rozhlasu aj televízie. O zaradení a nezaradení názorov a stanovísk rozhodujú v ich spravodajstve editori.
„Žiadne zoznamy nerobíme, rozhodujeme sa podľa závažnosti informácie, ktorej sú tieto osoby nositeľom,“ povedala hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská.
K tabu persónam patrí napríklad šéf Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba. Obľúbené sú však často extrémistické výpady Jána Slotu proti Maďarsku.
„O riadne registrovaných politických stranách, či stranách zastúpených v parlamente a o ich zástupcoch samozrejme informujeme, ale iba vtedy, ak to ma aktuálnu súvislosť,“ povedal hovorca televízie Joj Jozef Gogola.
Názory extrémistov do dnešných novín nepatria, tvrdí Juraj Javorský
Nórsky premiér chce otvoriť médiá radikálom
Seriózne médiá sa snažia nešíriť propagandu extrémistov. Po útokoch sa v Nórsku hovorí o väčšej otvorenosti voči radikálom.
BRATISLAVA. Nórsky premiér Jens Stoltenberg po útoku hovoril, že Nórsko by sa malo ešte viac otvoriť a dať priestor aj extrémnym názorom. Nórske médiá si však aj pri uverejňovaní informácií o Breivikovi dávali pozor, čo pustia von.
„My sme napríklad neuverejnili jeho manifest ani úryvky z neho. Takisto sme si dávali pozor, aby sme nedali fotografie Breivika v jeho uniforme,“ hovorí novinár súkromnej televízie TV2 Kristian Ervik. Rovnako konala aj verejnoprávna televízia NRK. Naopak, iné médiá uverejnili časti Breivikovho manifestu.
Či sa podľa výzvy premiéra otvoria aj nórske médiá, je podľa Ervika zatiaľ otázne. Po útoku sa o tom len začína diskutovať.
Svetové médiá dávajú vo všeobecnosti extrémistom priestor, keď to má spravodajský význam. Takýto je systém napríklad v americkom denníku New York Times či britskej verejnoprávnej BBC.
Veľká diskusia o priestore pre extérmistov sa viedla minulý rok, keď americký pastor Terry Jones chystal na deviate výročie útokov z 11. septembra páliť Korán. Kým podobnú snahu skupiny ľudí v Kansase v roku 2008 si nikto nevšimol, prípad pastora Jones sa stal hlavnou mediálnou udalosťou.
Spravodajskú hodnotu to začalo mať, keď sa spustili protesty na Blízkom východe, pri ktorých zahynulo 20 ľudí. Proti páleniu sa vyjadril aj generál David Petreaus s tým, že to ohrozuje vojakov v Afganistane. Napriek tomu podľa niektorých názorov samotné médiá dávali až priveľa priestoru Jonesovi. Pálenie kníh, ku ktorému napokon nedošlo, však dopredu odmietli odvysielať viaceré televízie ako CNN či FOX News.
Dilemy, nakoľko písať o extrémistoch, majú aj v Maďarsku. „Ľavicové médiá o nich píšu viac, pretože chcú ukázať, že Fidesz im vychádza v ústrety. Pravicové média o nich píšu menej,“ hovorí Andráš Király z najčítanejšej maďarskej spravodajskej internetovej stránky index.hu.
Tomáš Vasilko
