Keď o ňom vlani v decembri pred summitom EÚ napísal do novín predseda parlamentu Richard Sulík, citovali ho svetové agentúry aj médiá a neodporoval mu ani minister financií Ivan Mikloš. No kým Sulíkov plán B znamenal návrat ku korune, my ho z troch nasledujúcich scenárov zaraďujeme až na tretie miesto, pretože medzi korunou a dnešným eurom existuje aj možnosť platiť eurom „načierno“, ako to robí Čierna Hora.
To, ktorý zo scenárov sa začne napĺňať, možno uvidíme už koncom tohto mesiaca, keď sa opäť mimoriadne zídu hlavy členských štátov. Počas dovoleniek majú čas rozmýšľať, ako riešiť komplikovanú situáciu s krajinami PIIGS, čo je hanlivé označenie Portugalska, Írska, Talianska, Grécka a Španielska za to, že obrovskými dlhmi priviedli svoje ekonomiky na pokraj finančnej priepasti.
Kto čaká, že sa eurozóna zmení, čaká správne. Napokon, euro v jeho pôvodnej podobe je už aj teraz minulosťou, i keď to nevidno na bankovkách ani bankových účtoch. Pre záchranu Grécka premiéri už začiatkom júla vymysleli také nástroje, ktoré zakladatelia eura považovali za tabu.
To podstatné na nich je, že prenášajú dlhy jedného štátu na všetkých ostatných. Aj obyvatelia Slovenska sa podľa dohody z Bruselu budú časťou svojich daní skladať na inštitúciu, ktorá bude pohotovo pomáhať krajinám, ktoré nie sú schopné pomôcť si samy.
Ale je iba otázkou času, kedy silné krajiny na čele s Nemeckom povedia, čím musia zadlžení členovia za túto istotu zaplatiť. Či to bude strata autonómie pri schvaľovaní štátnych rozpočtov, alebo rovno spoločné európske dane, sa ešte uvidí.
Podľa bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska by medzi novými pravidlami mali byť najmä tvrdé tresty pre nezodpovedné štáty. Exguvernér hovorí, že euro môže prežiť, len ak sa budú dodržiavať pravidlá a tie sa budú dodržiavať len vtedy, keď budú tresty. No nie také, o ktorých sa celé mesiace dohadujú úradníci v Bruseli, ale tresty automatické a rýchle. A najťažším bude vylúčenie z eurozóny.
Plán A – euro Plán A Výhody:
nemusíme si kupovať valuty pri cestách po eurozóne vidíme rozdiely v cenách tovarov a hocičo lacnejšie si môžeme kúpiť napríklad v Rakúsku väčšina našich firiem nepotrebuje meniť devízy, keď vyváža alebo dováža tovar vláda si pri zadlžovaní musí dávať väčší pozor, aby neporušovala pravidlá eurozóny Nevýhody:
Slovensko sa bude skladať na pomoc zadlženým štátom vláda a parlament budú menej slobodné pri rozhodovaní o štátnych výdavkoch či daniach ak by sa našej ekonomike dobre darilo, nemáme vlastnú menu, ktorá by vďaka tomu mohla posilniť
Silné štáty sa dohodnú na pokračovaní eurozóny, budú dlhodobo pomáhať zadlženým krajinám a euro bude naďalej fungovať takisto ako dnes, aj ak by niektorý z členov z klubu vypadol. Slovensko napriek domácej kritike odsúhlasí spoločnú dohodu.
Súčasťou plánu sú nové pravidlá pre členov eurozóny. Nimi sa nebude riadiť len finančná pomoc zadlžencom, ale najmä ministri financií členských štátov pri každoročnom zostavovaní štátneho rozpočtu vlastnej krajiny.
Pre viacerých z nich to bude znamenať oveľa väčšie šetrenie, než na aké boli zvyknutí. Napríklad by mohli od Slovenska žiadať, aby sa prestalo zadlžovať skôr, než sa píše v aktuálnom vládnom programe alebo ako si naplánuje minister financií.
Takzvaný euroval sa stane inštitúciou, ktorá bude plniť úlohu požiarnika aj policajta. Bude hasiť akútne finančné požiare v slabších štátoch a zbierať na to peniaze od silnejších. Bude aj dohliadať na dodržiavanie pravidiel a udeľovať tresty.
Plán B – Čierna Hora Plán B Výhody
neplatili by sme za dlhy Grécka a ďalších stále by sme nepotrebovali valuty ani devízy nemuseli by sme tlačiť nové peniaze Nevýhody
obyvatelia aj štát by platili vyššie úroky za pôžičky a úvery, pretože bez centrálnej banky je tok peňazí v ekonomike pomalší nemali by sme nad sebou ochrannú ruku eurozóny pre prípad finančných problémov alebo strážneho psa, ak by sa naša vláda príliš rýchlo zadlžovala
Silné krajiny eurozóny sa rozhodnú nezachraňovať dlžníkov a dohodnú sa na vytvorení „supereura“, kam pozvú iba ekonomicky najvyspelejšie krajiny, napríklad štáty Beneluxu a Fínsko. Slovensko nedostane pozvánku, ale rozhodne sa naďalej používať euro.
Plán B platí aj pre scenár, že o nebytí v eurozóne rozhodne samo Slovensko, napríklad keď nebude chcieť pomáhať Grécku.
S eurom ako oficiálnou menou štátu už dlhé roky funguje Čierna Hora, hoci nikdy nebola členom eurozóny. Eurom sa platí v obchodoch aj na úradoch, ale krajina nemá vlastnú centrálnu banku, ktorá by mohla tlačiť peniaze alebo pomáhať domácim bankám s hotovosťou pri výkyvoch v peňažných tokoch tak, ako to bežne centrálne banky robia.
Zďaleka to nie je len prípad Čiernej Hory. Euro používa aj Kosovo a Andorra a americký dolár majú za svoj okrem Spojených štátov aj v pätnástich ďalších krajinách.
Plán C – koruna Plán C Výhody
neplatili by sme za grécke dlhy nikto by nám nemohol diktovať napríklad výšku našich daní koruna by sa posiľňovala rýchlejšie ako okolité meny alebo ako euro, ak by naša ekonomika rýchlejšie rástla Nevýhody
potrebovali by sme valuty, ak by sme chceli cestovať firmy by museli počítať s kurzami iných mien a ich pohybom, ak by obchodovali so zahraničím prišli by sme o časť dôveryhodnosti, ktorú teraz dedíme od eurozóny a vláda i obyvatelia by platili za úvery vyššie úrok
Eurozóna sa rozpadne alebo z nej Slovensko vystúpi a rozhodne sa používať vlastnú menu.
Rozhodnutiu by musela predchádzať dohoda s eurozónou, podobne ako sme sa pri rozpade federácie dohadovali o delení majetku s Českom.
Uzákonili by sme korunu ako úradnú menu, ktorou bude štát vyplácať dávky a mzdy a v ktorej budeme platiť dane. Národná banka Slovenska by tlačila nové peniaze a rozhodla by o počiatočnom kurze koruny. Ďalej by všetko záviselo od dôvery.
Ak by novej korune neverili obyvatelia a domáce firmy, snažili by sa ponechať si čo najviac eur a to by komplikovalo život ľuďom aj firmám.
Nedôvera zahraničia by znamenala, že by slovenskej vláde a firmám požičiavali peniaze s vysokým úrokom. Oboje by spôsobovalo oslabovanie koruny.
