Ako to podľa vás dopadne v Grécku, Portugalsku, Írsku?
Sú to dosť bohaté štáty na to, aby svoje záväzky splatili na sto percent. Ak niekto hovorí, nech Grécko zbankrotuje a problémy sa vyriešia, pýtam sa, prečo by mal veriteľ odpustiť bohatému štátu dlhy. Len preto, že vyhlási platobnú neschopnosť?
Čo myslíte tým bohatstvom?
Bol som na viacerých rokovaniach, kde sa rozprávalo o odpúšťaní dlhov rozvojovým štátom. A je iná situácia v niektorých afrických štátoch a iná v Grécku, ktoré má obrovský majetok. Bankrot nevyrieši nič. Musí ísť o riadený proces, v ktorom musí krajina privatizovať, znížiť výdavky, penzie, ale zároveň musí platiť svoje záväzky. Viem si predstaviť, že priatelia z eurozóny budú veľkorysí a dohodnú sa, že pomôžu, pretože o rok sa im to zaplatí.
Pomoc Grécku bola dobrým riešením?
Pomoc Grécku bola improvizácia a dnes sa ukázalo, že zlá. Ak sa niekto topí, nestačí ho iba pritiahnuť k brehu, kde je stále trojmetrová voda. Som proti tej forme, akou sa poskytla pomoc Grécku, proti argumentácii a mechanizmu, ale nie som proti princípu. A tým je, že pomôcť treba. Slovensko viackrát dostalo pomoc od medzinárodných inštitúcií. Bola to pomoc, ktorá nás doviedla na správnu cestu a aj preto sme v EÚ a eurozóne.
Tiež si myslíte, že majú pomáhať aj banky a súkromný sektor?
Je štandardné, že sa banky s fyzickými osobami, ale aj firmami dohodnú napr. na predlžení splatnosti úveru, ak majú klienti problémy a chcú ich riešiť. Tak by mali na dobrovoľnej báze konať aj priatelia Grécka. Keď sa toto v Bruseli schválilo, tak s tým úplne súhlasím. Ale politici nemôžu povedať, že súkromný sektor musí prísť o 20 percent. Ak to hlásate, pamätajte, že aj iné štáty majú problémy. Napríklad USA. Kam bude investovať peniaze celý svet, keď sa zrúti istota, že bohaté štáty splácajú svoje záväzky a popritom sú ochotné platiť 3000 eur úradníkom a len o niečo menej dôchodcom? Kto si myslí, že sa všetko napchá do zlata alebo do švajčiarskeho franku, je na totálnom omyle. Švajčiarsko to nemôže uniesť.
Hovoríte, že Grécko a Taliansko sú bohaté krajiny? Keď vidíte štrajky v gréckych uliciach nemyslíte si, že by transformovanie bohatstva na zaplatenie dlhov mohlo byť krvavé?
Iste by to nebolo bezproblémové. Ale príslušné národy si musia uvedomiť, čo je pre ne lepšie.
Nie je to omyl ekonómov domnievať sa, že si to ľudia musia uvedomiť?
Možno preto, že bolo Grécko zle pripravené, sa tam stále demonštruje. Stačilo istý čas počkať s pôžičkou Grécku a hneď by to bolo inak. Neboli by vyplatené penzie a mzdy, prestala by fungovať verejná doprava. Žili by len z toho, čo vyzbierajú z daní. Je to ako vo firme, ktorá má objektívne problémy. Zamestnanci začnú štrajkovať, nechcú ani o cent nižší plat, napriek tomu, že zákazky padli o 30 percent. Potom nedostanú žiadne výplaty, lebo nie sú peniaze a vtedy začnú rokovať aj o znižovaní platov.
Keď majú problémy zadlžené krajiny Európy, predtým to bola Latinská Amerika, Japonsko, teraz sa takmer do bankrotu dostali USA, je to prejav nejakej zásadnej zmeny sveta?
Ja si myslím, že áno. Desaťročia žil bohatý svet z cudzích peňazí na úkor zvyšovania svojho dlhu. Dnes sa to končí. Situácia pre vyspelý svet je podľa môjho názoru vážna. Musí robiť inú politiku, aby bol konkurencieschopný.
Je to reálne pri pohľade na zloženie vlád a volebných preferencií?
Pokiaľ poznám históriu napr. USA alebo Nemecka, stále vedeli obnoviť svoje hospodárstvo, aj keď boli na tom horšie ako dnes. Ja tomu verím.
Myslíte si, že to bude racionálny a pozvoľný proces, alebo skokový?
Ideálne by bolo, keby to šlo pozvoľna. V prípade Grécka to už bude zrejme dramatický skok, pretože proces ozdravenia sa tam mal začať pred niekoľkými rokmi. Videl som nedávno reportáž o americkej firme zo štátu Georgia, ako produkuje paličky na jedenie a vyváža ich do Číny. Druhá časť reportáže bola o tom, ako Číňania stavajú v Amerike obrovský most. Niekedy Američania robili pre Čínu zložité technické diela, dnes to robia Číňania pre Američanov, ktorí vyrábajú pre nich aj absolútne jednoduché veci. Iste je to dnes veľmi výnimočný príklad, ale ekonomická realita môže viesť k tomu, že sa to bude rozširovať.
Čo čakáte, že sa bude diať s eurom ďalej?
Jednoznačne, že bude pokračovať. Veď euro slúži dobre. Dochádza len k stotožňovaniu (a chybnému) dlhových a rozpočtových problémov niektorých štátov s eurom. Dnes je všetko také harmonizované a prepojené, že návrat k národným menám by negatívne postihol všetkých aj silnejších, aj slabších členov eurozóny a nielen ich. A určite prinajmenšom tvrdé jadro eurozóny by takémuto procesu povedalo nie, a pokračovalo by v projekte eura. Možno pod iným názvom, ale to je detail. Neverím tomu, že by sa tieto štáty vzdali výhod, ktoré dnes majú vďaka spoločnej mene. Vytvárajú veľký hospodársky celok a ten znamená vačšiu silu a stabilitu. Keď sa začínalo euro, bol kurz k doláru 1,17. Dnes napriek všetkým problémom je 1,40. Počuli ste na Slovensku, že by sa firmy alebo občania sťažovali na euro? Majú k dispozícii obrovský európsky, v podstate domáci trh. Deväťdesiat percent nášho exportu ide tam a platí sa eurom, a to je extrémna výhoda. Prečo by sme sa jej mali vzdávať a chceli mať obdobia, keď exportér dostal za svoj vývoz síce 1 dolár, ale raz to bolo 25 korún, inokedy 50.
Čo by predchádzalo tomu, že by euro skončilo? Bolo by to rozhodnutie členov eurozóny alebo by to bol spontánny proces?
To je dosť zložitá a hypotetická otázka. Urobme paralelu. Spomeňme si na rozdeľovanie Československa. Oba štáty mali záujem udržať spoločnú menu, hoci to vydržalo len poldruha mesiaca. Predpokladám, že aj keby v eurozóne došlo k dezintegračným procesom, zostal by veľký záujem mať spoločnú menu.
Jednotná koruna sa po rozdelení neudržala pre ekonomické rozdiely medzi Českom a Slovenskom?
Rozdiely boli, ale nie dramatické. Václav Klaus to vtedy odhadoval na 20 - 30 percent a realita ukázala, že to bol dobrý odhad. Dnešné ekonomické rozdiely medzi štátmi eurzóny, napríklad medzi Slovenskom a Luxemburskom, sú určite väčšie. Hlavný dôvod, prečo sa neudržala spoločná koruna, boli očakávania o rozpočtovej politike a z toho vyplývajúcej zadlženosti Česka a Slovenska. Z rozdelenia profitoval český rozpočet a slovenský mal veľké problémy. Očakávalo sa, že Slovensko bude produkovať ďalšie dlhy, kým predpoveď a aj vývoj českého rozpočtu boli podstatne lepšie. To bol podľa mňa hlavný dôvod, prečo to nevydržalo, i keď z hľadiska reálnej ekonomiky podľa mňa nebol dôvod čsl. korunu likvidovať.
Sú teda teraz dôvody väčšie, keď sú aj väčšie rozdiely medzi členmi eurozóny?
Myslím si, že nie. Veľa sa hovorí o optimálnej menovej únii, v ktorej by regióny alebo štáty mali byť zhruba na rovnakej úrovni, ale to je do značnej miery iba teória. Zoberte si, aký je rozdiel napríklad medzi Bratislavou a Gemerom. Je veľký, ale nebráni nám to používať rovnakú menu. V Spojených štátoch sú členské štáty, ktorých ekonomická úroveň je na úrovni Slovenska, a dolár tam aj tak slúži. Jednoducho len ekonomické rozdiely krajín nie sú dôvodom na to, aby spoločná mena skončila.
Treba teda pre jednotnú menu, aby sa krajiny zbližovali rozpočtovými politikami až po vytvorenie spoločného ministerstva financií?
Z dlhodobého hľadiska asi áno, ale na riešenie súčasných problémov to nie je vôbec nutné. Žiadne spoločné ministerstvo financií či centrálne schvaľovanie štátnych rozpočtov netreba. Dôležité je, aby všetky zúčastnené strany v rozpočtovej politike, ale aj v iných oblastiach dodržiavali pravidlá hry, hlavne pri zadlžovaní.
S týmto predpokladom euro vznikalo, ale život ukázal, že to tak nefunguje.
Áno, žiaľbohu, takže si musíme povedať, prečo k tomu došlo a aké zmeny sú nutné. Keď sa tie zmeny udejú, tak si myslím, že spoločná mena môže fungovať ďalej veľa, veľa rokov.
Nie je takou zmenou napríklad „supereuro“, teda nová eurozóna zložená zo silných štátov?
Štáty, ktoré by nechceli dodržiavať pravidlá hry, by v eurozóne nemali byť. Viem si predstaviť situáciu, že z dnešných sedemnástich členov eurozóny niekto bude používať euro, ale nebude mať Európsku centrálnu banku, podobne ako Čierna Hora.
Kto napríklad?
Ten, kto nebude dodržiavať pravidlá hry a bude ohrozovať spoločnú menu, nebude mať centrálnu banku.
Čo by to pre taký štát znamenalo?
Vďaka tomu, že sme v eurozóne, môžu naše banky použiť slovenské dlhopisy ako zábezpeku za pôžičky od Európskej centrálnej banky. Túto výhodu by sme stratili. A to by v konečnom dosledku znamenalo, že by sme sa financovali ťažšie a drahšie.
Čierna Hora je miniatúrny štát. Mohlo by euro bez emisnej banky fungovať vo väčšej ekonomike, napríklad na Slovensku alebo aj v Taliansku?
Áno, určite. Stačí sa pozrieť na to, v koľkých štátoch je domáca mena len „papierikom“ a reálne platby za "tvrdé" tovary bežia v konvertibilných menách. Nedávno som bol v Maďarsku a nepoužil som ani raz forint. Za hranicami som si kúpil diaľničnú nálepku za hotovosť v eurách, v centre Budapešti som platil v reštaurácii eurom a dokonca aj hotelový účet som mohol vyrovnať našimi peniazmi. To samozrejme neznačí, že forinty sú len "papieriky", ale ako príklad to na niečo ukazuje.
Prečo by nejaký štát chcel používať cudziu menu?
Dôvodom je, že vytvorenie vlastnej dôveryhodnej meny je pre neho nereálne alebo príliš nákladné.
Ak by sme mali euro, ale nie emisnú banku, požičiavali by sme si drahšie?
Keď banka potrebuje peniaze, požičia si ich od centrálnej banky a ako zábezpeku použije štátny dlhopis. To zároveň znamená, že komerčné banky na Slovensku sú motivované nakupovať štátne dlhopisy, lebo za ne získajú hotovosť, kedy chcú. Ak centrálna banka nie je, výrazne sa bankám sťažuje prístup k peniazom a je to nákladnejšie. Komerčná banka v Čiernej Hore môže síce nakúpiť štátne dlhopisy Čiernej Hory, ale je otázne, či tieto dlhopisy bude akceptovať ako zábezpeku jej refinancujúca banka napr.v Grécku.
Ak by sa formovala nová eurozóna, kde by bolo Nemecko a Francúzsko, Slovensko by tam podľa vás tiež patrilo?
Ak sa tak Slovensko rozhodne, myslím si, že to nebude žiadny problém. Vtip je len v tom, že tento proces o eure nemôže iniciovať Slovensko, ale rozhodujú o ňom veľkí hráči, akým Slovensko nie je.
Ako podľa vás budú prebiehať zmeny iniciované veľkými hráčmi?
Filozoficky bez ohľadu na súčasný právny stav, by to malo byť tak, že kto nebude dodržiavať pravidlá hry, dostáva trest. Napríklad Európska centrálna banka bude mať vyššie právomoci a tomu, kto nedodržiava pravidlá hry, znepríjemní život až po štádium, keď prestane slúžiť pre príslušnú krajinu ako centrálna banka. Európsky menový systém prestane akceptovať dlhopisy príslušnej krajiny ako zábezpeku za pôžičky bankám.
Ako by mohol prebiehať návrat ku slovenskej korune?
Dúfam, že to nenastane, ale dobre, beriem to ako teoretickú otázku. Kľúčom by bolo, aby nová mena bola dôveryhodná. Situácia je odlišná od roku 1992, keď vznikala slovenská koruna z československej meny. Dnes by zostalo euro, alebo jeho nástupca, za ktorým by určite bolo Nemecko, možno Benelux a Francúzsko. Rozdiel je aj v tom, že vtedy nebola devízová liberalizácia. Dnes si každý môže otvoriť účet v zahraničí, v dolároch, alebo inej mene a to bez povolenia. Z uvedených dovodov by sme museli presvedčit´, že nová "koruna" sa vyrovná svojim "konkurentom". Ak by som to aktualizoval na dnešnú situáciu, potom mimoriadne vhodným opatrením by bolo napr. prijatie ústavného zákona o nedeficitnom hospodárení štátu a znižovaní jeho zadlženosti. A samozrejme nielen prijať, ale hlavne realizovať. Takto by sme ukázali svetu, firmám a občanom, že to myslíme vážne. Potom by bolo možné pristúpiť k právnym a ekonomickým krokom, napríklad začať rokovať s klubom sedemnástich o mierumilovnom sa rozídení. Potom pripraviť bankovky, mince, ale to je už detail.
Teda by sme najprv museli prijať ústavný zákon o rozpočtových prebytkoch...
Preruším vás, pretože to sa ľahko povie, že by sa prijal ústavný zákon. Ale viete si predstaviť, aké by to bolo šetrenie? Určite by boli zastavené diaľnice, automaticky by stúpla nezamestnanosť, podstatne menej by šlo na kultúru, šport, zdravotníctvo. To je totálne podriadenie hospodárskeho rastu, zamestnanosti a iných cieľov vzorovej finančnej stabilite. Je to ako z ríše snov. Stačí sa pozrieť, čo sa deje pri návrhu zvýšiť spotrebnú daň na pivo a víno a uvedomíte si, že niečo ako ústavný zákon o nedeficitnom hospodárení by bol revolúciou.
Čo je teda plán B pre Slovensko?
Najlepší plán B pre Slovensko je držať sa jadra eurozóny, ktoré chce mať stabilnú menu. Slovensko by malo tlačiť na to, aby sa pravidlá hry dodržiavali.
Ak by bolo treba určiť výmenný kurz koruny a eura, bol by jedna k jednej?
Asi áno. Ale uvažovať, že vybudujete vlastnú menu bez serióznej prípravy, považujem za nemožné. A navyše zbytočné. Pretože euro nám neprekáža ako mena, prekážajú nám problémy Grécka, Portugalska, atď.
Myslíte si, že keď sa to teraz v Grécku nepodarí, práve tam nastane situácia, že budú mať euro bez emisnej banky?
Myslím si, že sa to podarí. Bol by som však za to, že ak niekto neplní pravidlá hry, dostáva sankcie. Tá najväčšia by bola, že krajina v podstate nemá centrálnu banku.
Niektoré z úloh centrálnej banky začne preberať aj euroval. Je to správne?
Princíp eurovalu schvaľujem. Mechanizmus je taký, že ak krajina potrebuje pomoc, predloží ozdravný program a členské krajiny ho jednomyseľným rozhodnutím buď schvália, alebo nie. Cieľom nie je rozdávať peniaze, ale ozdraviť príslušnú krajinu.
