BRATISLAVA. Viac spravodajstva pre menej divákov. To je trend vo večernej spravodajskej hodine televízií.
Digitalizácia, zmeny formátov, ale aj stagnácia a ústup politických tém zmenili charakter spravodajstva posledných rokov.
„Čiastočný pokles ratingu komerčných televízií z vyšších čísiel v rokoch 2009 a 2010 môže súvisieť aj s nástupom digitálneho vysielania a s prechodom veľkého počtu ľudí na satelit s vyššou ponukou predovšetkým českých staníc,“ hodnotí šéfredaktor mediálne Tomáš Czwitkovics.
Sledovanosť Diváci správ
Markíza: 2007:milión 137-tisíc
2008: 868-tisíc
2009: 813-tisíc
l2010: 833-tisíc
1. polrok 2011: 788-tisíc
Joj 2007: 551-tisíc
2008: 520-tisíc
2009: 588-tisíc
2010: 598-tisíc
1. polrok 2011: 537-tisíc
STV 2007: 380-tisíc
2008: 311-tisíc
2009: 264-tisíc
2010: 239-tisíc
1. polrok 2011: 222-tisíc
Pozn: priemerná sledovanosť
Správy STV nemajú diváka Kritické čísla sledovanosti dlhodobo vykazuje verejnoprávna STV. Večerné Správy si pred štyrmi rokmi zaplo priemerne takmer 400-tisíc divákov, v prvom polroku 2011 to bolo už iba 222-tisíc.
Z toho je vo veku 12 až 54 rokov len necelá polovica divákov. Práve táto skupina je zaujímavá pre inzerentov a predáva reklamný čas.
„Tak ako vývoj sledovanosti celej STV, tak aj výsledky sledovanosti spravodajstva sú neakceptovateľné a ak sa vývoj nezmení – čo sa asi ani nestane – treba začať reálne zvažovať, dokedy treba ešte platiť takúto 'službu verejnosti',“ myslí si Czwitkovics.
STV sa roky bráni, že ju peoplemetre nezaujímajú. „Na jar 2011 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2010 klesla sledovanosť Správ STV len o necelé percento,“ povedal hovorca RTVS Richard Šümeghy.
Televízia odmietla zverejniť ešte slabšie výsledky v skupine 12 – 54 rokov s odvolaním sa na obchodné tajomstvo.
O divákov prišla i Markíza Po STV stratila najviac divákov Markíza. Kým v roku 2007 sledovalo jej noviny pravidelne vyše milión stotisíc divákov, v prvom polroku 2011 to už bolo len 778-tisíc, čo je o 349-tisíc divákov menej.
Veľký pokles spôsobilo predĺženie správ a ich rozdelenie na Noviny a reláciu Dnes v roku 2007. Divákov potom ešte rokmi ubúdalo. „Priemerné čísla na jednej strane klesli, no Markíza dosahuje stále nadpriemerne vysokú sledovanosť počas dlhšieho časového úseku. Markízu mohli okrem toho čiastočne oslabiť silnejúce Krimi noviny na Joj,“ vysvetlil Czwitkovics.
Šefredaktor spravodajstva Markízy Lukáš Diko vidí za poklesom nové televízne stanice. „Porovnanie s rokom 2007, keď sme vysielali 20 minút hlavného spravodajstva, nie je na mieste. Dnes vysielame viac ako dvojnásobne dlhé hlavné správy.“
Odchod divákov od večerného spravodajstva si vysvetľuje aj ľahkou dostupnosťou správ z nových médií.
Joj dobieha Markízu Jojka má najstabilnejšieho diváka. Za štyri roky stratila iba štyridsaťtisíc divákov, pričom v posledných dvoch rokoch sledovanosť stúpa.
Krimi noviny pred správami navyše pritiahli 400-tisíc divákov v čase vysielania novín na Markíze. Správy Joj sleduje zhruba pol milióna ľudí.
Úspešná je Joj i v lete, keď ľudia pozerajú televíziu najmenej. Oproti polročnému priemeru si ju v júli zaplo iba o 40-tisíc dovolenkárov menej, Markíza v lete stráca až 150-tisíc divákov.
Jojka odmieta, že by jej sledovanosť držali bulvár a krimi. „Naše spravodajstvo patrí k nasledovanejším reláciám na Slovensku vôbec. To znamená, že diváci ho akceptujú, aké je. Je dôležité, aby sa vymedzilo voči konkurencii a myslíme si, že sa to podarilo,“ povedal hovorca Joj Jozef Gogola.
STV správy len prezlečie
Nemoderné správy bez diváka sa zmenia najskôr až v roku 2012.
BRATISLAVA. S tými istými redaktormi, ale v novom štúdiu, s modernejšou grafikou a krajšími moderátormi, príde hlavná spravodajská relácia STV až v roku 2012. V tom, či to nebude neskoro a relácii zostanú aspoň nejakí diváci, zostáva RTVS optimistická.
„Divákov chceme zaujať práve pripravovanými zmenami, ktoré sa na obrazovkách objavia v novom roku,“ povedala šéfka spravodajstva RTVS Anna Sámelová.
Prvé zmeny v obsahu príspevkov správ by mohli prísť po polroku od zvolenia nového vedenia RTVS. Od
1. augusta má totiž spravodajstvo STV novú šéfeditorku Tamaru Valkovú, ktorá mala doteraz na starosti rozhlasovú sekciu. Spravodajstvo STV sa má postupne zlúčiť s rozhlasovým.
Nové tváre vo večerných správach diváci neuvidia. STV chce budovať značku na ľuďoch zo súčasnej redakcie.
„Personálne zmeny v spravodajstve STV nepripravujeme,“ hovorí.
Šéfredaktor medialne.sk Tomáš Czwitkovics po polroku oceňuje na obsahu správ, že v nich prestali prezentovať „nové knižky plagiátorov a možných agentov ŠtB“.
„Správy sú spracovaním stále superkorektné, čo v podaní STV znamená, žiaľ, že sú nemoderné a tým aj nudné. Moderujú ľudia s nulovou novinárskou dôveryhodnosťou, príspevky sú zostrihom vyjadrení jednej - druhej strany, bez vlastných analýz, infografík. Záver správ často pôsobí ako folklórny magazín,“ hodnotí Czwitkovics.
jg
Kollár: Spravodajstvu STV chýba odvaha a témy
Predseda Rady RTVS MIROSLAV KOLLÁR, ktorý Rade STV šéfoval už za Richarda Rybníčka, tvrdí, že prinavrátiť rešpekt a divákov večerným Správam STV môže iba ich výrazná zmena.
Aké sú Správy STV po prvom polroku RTVS?
„Stav Správ ako hlavnej spravodajskej relácie STV je problémom už niekoľko rokov, na čo som opakovane upozorňoval. Vnímam to ako vážny problém aj teraz z pozície kontrolného orgánu.“
Čo vám najviac prekáža?
„Dostávame sa na čísla, keď vzniká legitímna otázka o tom, či je tá služba, ktorú STV poskytuje, ešte relevantná, keďže zasahuje takú malú časť populácie. Na druhej strane je pravda, že nový manažment prišiel do novej situácie a zásadnejšie zmeny sa nedajú spraviť z večera do rána.“
Budete v Rade RTVS riešiť slabú sledovanosť a výkonnosť spravodajstva STV?
„Som na to zvedavý a budem sa pýtať už teraz na augustovom stretnutí rady, aké sú to tie zmeny, ktoré ohlasovali vo vedení so začiatkom na jeseň. Zároveň chcem vedieť, v akom štádiu sú zásadné zmeny, ktoré by sa mali začať od januára. Som trochu nervózny z toho, že čísla idú dole. Dnes sa už nebavíme o sledovanosti z pohľadu predaja reklamy a príjmov televízie. S obavou hovorím o tom, či si televízna časť RTVS zachová legitimitu, pokiaľ bude zasahovať takú malú časť populácie.“
Čo môže zvrátiť odchod divákov a vrátiť správam sledovanosť a relevanciu?
„Má to dva rozmery. V spravodajstve sa dajú spraviť úpravy, ktoré rýchlo pritiahnu divákov. Mohlo by to však znamenať ešte väčší odklon od charakteru správ verejnej služby, ktoré má televízia poskytovať. Čo očakávam od verejnoprávneho spravodajstva, je, že sa zastaví prepad divákov a otočí tento trend na mierny rast. Druhý rozmer je, aby správy boli rešpektované a citované.“
Akými konkrétnymi zmenami by mali prejsť?
„Mali by byť mienkotvorné a byť zdrojom prvotných informácií. Nemôžu to byť len suchopárne informácie, čo sa dialo v parlamente – vyjadrenia koalície a opozície bez akýchkoľvek doplňujúcich analytických informácií z pozadia politiky. Spravodajstvo by malo byť oproti súčasnosti dynamickejšie, s vlastnými témami, odvážnejšie a profesionálnejšie.“
Ján Glovičko
