WASHINGTON, BRATISLAVA. Nie sme ostrovom a problémy americkej ekonomiky budú mať dosah aj na nás. Napriek zníženiu ratingu však americkým dlhopisom absolútne dôverujeme.
Podobné vyjadrenia cez víkend vyslovovali štátnici z celého sveta. Napríklad aj v Japonsku, ktoré je druhým najväčším zahraničným veriteľom Spojených štátov.
Peking sa ozýva nepriamo
Tokio vlastní dlhopisy v hodnote 882 miliárd amerických dolárov, značnú časť z toho najmä preto, aby držalo hodnotu svojho jenu nízko. Podobné pohnútky má aj Čína, ktorá vlastní dlhopisy v hodnote 1,1 bilióna dolárov. To je asi osem percent amerického dlhu.
Peking sa však ozval. Nie cez svojich oficiálnych lídrov, keďže pre vlastné dobro sa drží pravidla nekomentovať dianie v iných krajinách, ale cez svoju oficiálnu tlačovú agentúru Nová Čína.
„Americká vláda si musí uvedomiť, že staré dobré časy, keď si mohla donekonečna požičiavať a tým sa dostávať z problémov, ktoré sama vytvorila, sa definitívne skončili,“ píše sa v komentári.
Agentúra hneď aj naznačila, kde by mal Washington šetriť – na „obrovských vojenských výdavkoch“ a „nafúknutých programoch sociálneho zabezpečenia“.
Situáciu vraj vyrieši medzinárodný dohľad nad tým, ako Američania tlačia peniaze. Alebo vytvorenie novej rezervnej meny.
Analytici nijakú z týchto možností nevidia reálne. Neočakávajú ani to, že by Čína v najbližším čase zmenila svoj postoj k americkým dlhopisom. Ak by ich totiž prestala kupovať, hodnota dolára by začala klesať. A s ňou aj hodnota rezerv, ktoré má Peking v tejto mene.
Čo nenahradí dolár
Už dlhšie sa hovorí, že novou rezervnou menou by mohol byť čínsky jüan, kedže Peking má najväčšie rezervy na svete. No čínska mena je zatiaľ naviazaná na dolár a výrazne podhodnotená, čo zvýhodňuje export.
Výrazne lepšiu pozíciu nemajú ani ďalšie meny, ktoré sa spomínajú ako možné rezervy budúcnosti. Euro má v súčasnosti ešte väčšie problémy ako dolár a švajčiarsky frank má za sebou príliš malú ekonomiku.
A Japoncom by posilnenie ich meny tiež nepomohlo, keďže silnejší jen by zvýraznil ich dlh, ktorý už teraz presahuje dvojnásobok HDP.
Republikáni a Tea Party vinia za dlh Obamu
Demokrati a republikáni sa sporia, za koho vlády vznikol súčasný dlh.
WASHINGTON, BRATISLAVA. V minulosti blokovali rutinné zvýšenie stropu, čím zneistili trhy, no z poklesu ratingu vinia prezidenta Baracka Obamu. Kongresmanka Michele Bachmannová, ktorá by chcela byť v roku 2012 republikánskou kandidátkou na prezidenta, dokonca vyzvala ministra financií Timothyho Geithnera na odchod.
„Práve on je architektom takzvaného ekonomického oživenia,“ zdôvodnila. Dodala, že práve táto politika priniesla Amerike súčasné zadlženie a prepad pracovných miest.
Podľa demokratov však zabudla povedať, že dlh rastie od vlády republikánskeho prezidenta Georgea Busha, ktorý začal dve nákladné vojny. A že rating by nemusel klesnúť, keby republikáni nezneistili trhy tým, že spustili debatu o možnom bankrote krajiny.
„Republikáni premenili debatu o dlhovom strope na rukojemnícku drámu a tu vidíme jednu z prvých obetí,“ povedal Chris Coons, demokratický senátor za Delaware.
O niečo miernejší bol Biely dom. „Kompromis bol dôležitý, ale cesta k nemu príliš dlhá. V budúcnosti musíme jasnejšie prejaviť vôľu našej krajiny,“ povedal hovorca Jay Carney.
